NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Všetko sa dá, keď sa nechce

Komentár vyšiel v decembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2016/12.

Editoriál. Všetko sa dá, keď sa nechce

Foto: Fotolia

Pri potulkách po odpadových a energetických podujatiach som zablúdil na večernú verejnú diskusiu občianskeho združenia Bratislava 2030, na ktorej sa hovorilo o tom, ako môžu Ružinovčania nakladať s odpadom lepšie. Tak, aby neprodukovali žiaden komunálny odpad.

Debata bola, ako spieva Slobodná Európa, trochu fasa a trochu o ničom, ale čosi predsa len ukázala.

Napríklad, že niektorí ľudia triedia dobrovoľne a radi svoj domáci odpad a chcú, aby tak robili všetci. Z takýchto nápadov väčšinou vypadne návrh na vládne donucovanie, ale tentoraz najčastejšie zaznievalo najmä slovo osveta, teda dobrovoľné vzdelávanie a jeho formy.

Triedenie odpadov zjavne považujú za čosi ako znak vyššej mravnosti, ktorému neprináleží finančná odmena. Niečo podobné ako darovanie krvi – ak niekto využije možnosť odplaty zaň, považuje sa to za niečo prinajmenšom nevhodné. Triedenie má podľa nich vychádzať z akejsi duchovnej potreby.

Časť „o ničom" však ukázala, že nielen obyvatelia, ale ani niektorí diskutéri nemajú veľké znalosti o súčasných kompetenciách samospráv v oblasti odpadového hospodárstva ani o ekonomických nástrojoch, ktorými sa dá zvýšiť miera triedenia odpadov.

Nevedia napríklad, že v triedenom zbere obalov nemajú mestá a obce už takmer žiadne kompetencie s výnimkou výberu ozetvéčky, ktorá im tieto služby bude financovať. Vo vysokej konkurencii ponúk síce môžu očakávať spoľahlivosť služieb, no nie to, že by sa v ponukách veľmi zásadne líšili.

Netušia ani to, že obaly, ktoré vnímajú ako najväčší problém komunálneho odpadu, nimi v skutočnosti nie sú. Netvoria z neho najväčší diel.

Tým je bioodpad a pre jeho zvýšenie triedenia môžu od samospráv požadovať vyššie výdavky – na zelený, aj na kuchynský odpad.

Neznalosť obyvateľov spočíva i v tom, že v momente, keď opustíme koncept triedenia odpadov ako dobrovoľnej aktivity, naskytá sa im obrovská škála možností, ako dosiahnuť to vytúžené, takmer „bezodpadové" hospodárstvo.

Správne namiešaný koktail zákazov, príkazov, povinných nákupov služieb a symbolických odmien za ne dokáže spraviť skutočné zázraky. Občania by však mali vedieť, čo to znamená pre ich pudilár. Namiesto jednej modrej dvacky ročne by museli vytiahnuť bankovku hnedú alebo skôr zelenú.

A to by väčšina spoluobčanov určite nechcela.

Milí čitatelia, v mene vydavateľstva mesačníka Odpadové hospodárstvo a denníkov Odpady-portal.sk a Energie-portal.sk vám prajem pokojné vianočné sviatky a úspešný nový rok 2017.

Radovan Kazda
šéfredaktor


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X