NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Čistiace prostriedky bez obalov a odpadu. Zákazníkom drogériu čapujú

Inovatívny slovenský start-up spustil v Bratislave a Trnave zero waste obchod. Ušetrili takto už 2000 plastových obalov.

Čistiace prostriedky bez obalov a odpadu. Zákazníkom drogériu čapujú

Foto: Facebook/Ecoterra

Prídete s vlastnou nádobou, vyberiete si z ponuky gélov na pranie, aviváží, šampónov či sprchových gélov a drogériu si necháte načapovať. Z predajne Ecoterra domov odchádzate s nákupom bez obalu.

„Už v začiatkoch sme hľadali dostupných výrobcov, ktorí ponúkali produkty šetrné k životnému prostrediu. Jedným z hlavných kritérií bola aj možnosť znova si tieto produkty dočapovať, nakoľko sme zistili, že fľaše, ktoré sa vyhadzujú a sú zašpinené chemikáliami nie je možné recyklovať a vyhadzujú sa do bežného odpadu,“ hovorí pre Odpady-portal.sk Martin Bacigál, ktorý zero waste start-up spolu s Tomášom Svobodom zakladal.

Po tom, čo na začiatku minulého roka otvorili svoju prvú predajňu v Bratislave, od 1. januára 2017 ponúkajú drogériu bez obalov aj v Trnave. Svoj koncept mladí podnikatelia medzičasom mierne pozmenili podľa spotrebiteľského správania, ktoré si všímali.

Svoj nápad chcú preto ďalej presadzovať zero waste hlavne ako doplnkový sortiment pre už zabehnuté prevádzky – drogérie, čistiarne odevov či obchody so zmiešaným tovarom.

Jeden plastový obal využijete 50-krát

Za viac než rok fungovania v Bratislave a Trnave start-up vďaka bezobalovému predaju ušetril už takmer 2000 plastových obalov. Podľa prepočtov Ecoterra ide o ekvivalent asi 960 kg oxidu uhličitého.

„Ľudia takto získavajú aj prehľad o tom, čo sa im podarilo takýmto spôsobom spoločne s nami ušetriť voči životnému prostrediu. Tých premenných ktoré sa dajú sledovať je viac – energia použitá na výrobu týchto plastových obalov, počet litrov ropy či vody,“ pokračuje Bacigál.


Foto: Facebook/Ecoterra

Zakladatelia však prízvukujú, že z ekodrogérie zákazníci odchádzajú okrem bezobalového nákupu a dobrého pocitu aj s úsporou.

Jedna fľaša vydrží ľuďom nakupujúcim v ekodrogérii podľa Bacigála v priemere 50-krát. Ak tento údaj zohľadníme pri cene priemernej fľaše, ktorá podľa neho môže dosahovať okolo 35 centov, ročná úspora vychádza na 17,5 eur. Záleží však i na objeme a kvalite fľaše ako i na počte praní za rok.

„Najväčší záujem je tradične o pracie prostriedky, ktorých máme v ponuke viac než 20 rôznych druhov,“ hovorí jeden zo zakladateľov. Sortiment predajne ďalej tvoria rôzne druhy čistiacich prostriedkov na podlahy, riady či okná, sprchové gély, šampóny či mydlá. Rôzne druhy plastových fliaš určených na opakované použitie Ecoterra ponúka za ceny od 40 centov do 1,55 eur.

Mladí podnikatelia svojmu nápadu na zero waste obchod do budúcnosti veria. Spotrebiteľské správanie sa podľa nich bude postupne  od vyrábania stále nových a nových vecí postupne preklápať k výrobkom, ktoré vydržia viac a dajú sa používať opakovane.

„Ak by sme to mali preniesť na iné produkty, ktoré v živote používame auto napríklad tiež nevyhodíte, ak sa vám minie benzín,“ uzatvára Bacigál.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Cementárne spotrebujú státisíce ton paliva vyrobeného z odpadu, časť musia dovážať zo zahraničia

Cementárne spotrebujú státisíce ton paliva vyrobeného z odpadu, časť musia dovážať zo zahraničia

Slovenské cementárne a vápenky vlani spálili takmer 350 000 ton alternatívnych palív. Domáce kapacity na pokrytie tohto dopytu nestačia.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2020/07

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2020/07

Čo obsahuje júlové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?

Pavol Prepiak: Kapacity na spracovanie materiálov zo starých vozidiel postupne vypadávajú

Pavol Prepiak: Kapacity na spracovanie materiálov zo starých vozidiel postupne vypadávajú

Niektoré typy odpadu z vyradených áut sa síce vyseparujú, no nemá ich kto ďalej zhodnotiť. Spracovateľov „R“ odpadu je čoraz menej, upozorňuje viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR.