Náklady na triedený zber odpadov sa možno prenesú do cien

Väčšina plastových tašiek, tzv. igelitiek, sa dostáva do obehu práve prostredníctvom obchodných prevádzok. Preto chcú obchodníci prispievať k výraznému a stálemu znižovaniu počtu plastových nákupných tašiek a vrecúšok na tovary poskytovanými v obchodoch, ako jednému zo spôsobov k zlepšeniu životného prostredia v našej krajine. Uviedli to na tlačovej konferencii 8. marca v Bratislave.

Z toho dôvodu sa ZOCR SR pripojil k iniciatíve ministra životného prostredia SR Solymosa „Slovensko bez igelitiek".

„Už dnes dobrovoľne sledujeme počty rozličných druhov používaných plastových tašiek a vrecúšok na tovar v našich predajniach s cieľom každoročne znižovať tieto čísla. Niektoré členské spoločnosti ZOCR SR už plastové tašky vôbec nepoužívajú. Intenzívne hľadáme adekvátne a cenovo prístupné alternatívy k plastovým taškám, najmä znovu použiteľné a/alebo recyklovateľné náhrady: papierové, textilné, z ďalších prírodných alebo bio-degradovateľných materiálov. Chceme znížiť nielen používanie „igelitiek“, ale napr. aj používanie plastových vrecúšok na vážený a kusový tovar: ovocie, zeleninu, pekárenské výrobky a ponúkať ich alternatívy. Považujeme za potrebné tieto opatrenia presadzovať aj u predajcov nepotravinárskeho tovaru, kde tiež povzbudzujeme našich členov, aby využívali alternatívne spôsoby balenia tovaru pre zákazníka,“ povedal Pavol Konštiak, prezident ZOCR SR.

„Hľadáme osvedčené a úspešné príklady z iných krajín: napr. skúmame možnosť vrátenia finančného obnosu za nepoužitie igelitky, resp. za použitie vlastnej tašky namiesto ich spoplatňovania, keďže takýto model by mohol byť atraktívny pre spotrebiteľa,“ dodal.

Podľa Michala Sebíňa, riaditeľa organizácie zodpovednosti výrobcu NATUR-PACK, spotreba igelitových tašiek v jednom z reťazcov po spoplatnení klesla o polovicu, z 12 miliónov na 6 miliónov kusov. „Nový zákon o odpadoch zavádza navyše povinnosť obchodníka poskytnúť aj trvácu náhradu za jednorazové tašky. Týka sa to každého obchodníka, teda aj napríklad predajcov v tržniciach,“ objasnil.

Zväz tiež vzdeláva svojich členov v hľadaní alternatív priaznivejších pre životné prostredie, no za veľmi dôležité považuje najmä vzdelávanie spotrebiteľa a jeho výchovu k používaniu ekologicky vhodnejších možností pri ukladaní a preprave nákupov.

Poplatky za odpad z triedeného zberu

Na obchodníkov doliehajú zvýšené platby za služby triedenia odpadu, čo vnímajú ako výrazný problém. „Sme znepokojení tým, že na jednej strane hľadáme vhodné a cenovo prístupné náhrady za materiály škodlivé pre životné prostredie, pričom na druhej strane nám až niekoľkonásobne stúpajú náklady súvisiace s rastom recyklačných a likvidačných poplatkov za odpady. Upozorňujeme preto, že tieto neúmerne zvýšené náklady sa môžu v konečnom dôsledku preniesť do spotrebiteľských cien.“

Očakávajú preto, že v priebehu roka 2017 dôjde najmä u tých výrobkov, kde výrobcom extrémne stúpli poplatky za likvidáciu odpadu z obalov (napríklad sklo – nápojový a konzervárenský priemysel) k zvýšeniu cien, ktoré budú výrobcovia premietať voči obchodu a obchodníci voči spotrebiteľom.

Zväz preto presadzuje v tomto smere korektný postup pri zvyšovaní cien.

Od 1. júla minulého roku nesú náklady na zabezpečenie zberu z zhodnotenia triedených zložiek odpadu už výhradne len výrobcovia a dovozcovia, v rámci tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Medzi výrobcov patrí práve aj sektor obchodu.

Podľa Michala Sebíňa náklady síce výrazne vzrástli, avšak nedosahujú ešte štandardy iných krajín Európskej únie.

„Náklady, ktoré musia výrobcovia uhradiť, sa pohybujú na úrovni viac ako 30 miliónov eur ročne. Do 30. júna minulého roku bol objem trhu asi 7 miliónov eur,“ vysvetlil.

Oblasť financovania triedeného zberu bola podľa neho dlhodobo zanedbávaná, nakoľko bola v minulosti riešená v zákone o obaloch, ktorý nebol po celý čas takmer vôbec novelizovaný. „Viezli sme sa na vlne nedokonalej legislatívy a naše recyklačné poplatky boli hlboko pod úrovňou iných členských štátov EÚ.“

Ako príklad uviedol orientačné ceny za tonu odpadového papiera výrobcov a dovozcov, kde pri papieri je poplatok približne 80 eur za tonu, zatiaľ čo v Česku platia 100 eur a v Rakúsku 95 eur. „Pri plastoch je ten rozdiel ešte markantnejší. Kým na Slovensku je recyklačný poplatok okolo 110 eur za tonu, v Česku je 147 eur a v Rakúsku až 610 eur.“

Novela, ktorá k tomu viedla, bola motivovaná cieľom Európskej únie, podľa ktorého má Slovensko do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. „V súčasnosti recyklujeme iba okolo 12-18 percent, v závislosti od metodiky, ktorá sa na výpočet používa,“ uzavrel Sebíň.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.