NATUR-PACK

Verejnosť ako účastník konania z pohľadu Súdneho dvora EÚ

V súvislosti so Slovenskou republikou (ďalej ako „SR“) vydal Súdny dvor EÚ tri rozsudky týkajúce sa Aarhuského dohovoru a postavenia verejnosti ako účastníka konania v rámci správnych konaní pri povoľovaní projektov s vplyvom na životné prostredie a to konkrétne pre Slovenskú republiku.

Verejnosť ako účastník konania z pohľadu Súdneho dvora EÚ
Foto: Fotolia

Tieto rozsudky krátko priblížime.

Ochrana medveďa hnedého

Organizácia založená na ochranu životného prostredia Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej ako „LZ VLK“) žiadala Ministerstvo životného prostredia SR o priznanie postavenia účastníka konania v správnom konaní, ktoré sa týkalo udeľovania výnimiek z ochrany druhov zvierat ako medveď hnedý, vstup do chránených území alebo použitie chemických prípravkov vo vybraných lokalitách.

Ministerstvo žiadosť a rovnako aj následne podaný opravný prostriedok zo strany LZ VLK zamietlo.

LZ VLK podalo proti rozhodnutiu ministerstva žalobu, v ktorej sa odvolávalo na ustanovenia Aarhuského dohovoru s argumentáciou, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý priznáva verejnosti postavenie účastníka konania, má v práve EÚ priamy účinok.

V uvedenej súvislosti položil Najvyšší súd SR Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, a síce, či má čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru priamu aplikovateľnosť a priamy účinok, a teda, či z neho môže LZ VLK priamo odvodiť svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-240/092 konštatoval, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v práve EÚ síce priamy účinok nemá, avšak zároveň uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť vykladať procesné právo v súlade s cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, a teda tak, aby LZ VLK mohlo na súde napadnúť rozhodnutie v správnom konaní, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom EÚ v oblasti životného prostredia.

V nadväznosti na vyššie uvedenú prejudiciálnu otázku Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ podalo Lesoochranárske zoskupenie VLK v snahe zvrátiť už právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o nepriznaní postavenia účastníka konania v iných veciach sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej namietalo porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Hlavným argumentom bolo, že Najvyšší súd SR v namietaných konaniach nepredložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.

Ústavný súd SR3 sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK vyhovel a zrušil rozsudky Najvyššieho súdu SR v namietaných konaniach. Uvedené viedlo k vzniku situácie, keď ministerstvo doručovalo rozhodnutia o povolení výnimiek zo zákazov z ochrany prírody, a to aj napriek tomu, že lehota platnosti samotných výnimiek už uplynula.

Aj keď závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/09 možno s ohľadom na ochranu životného prostredia vnímať pozitívne, považujeme za nevyhnutné, aby verejnosť volila taký spôsob využitia svojich práv, ktorý bude vo vzťahu ku ochrane životného prostredia efektívny a nebude predstavovať len čisto formálnu realizáciu práv.

Projekt oplotenia v chránenom území

V druhom prípade žiadalo LZ VLK o priznanie postavenia účastníka správneho konania Obvodný úrad Trenčín, a to v správnom konaní o návrhu na vydanie súhlasu s projektom realizácie oplotenia s cieľom rozšírenia zvernice na chov jeleňov na chránenom území.

Žiadosť LZ VLK, ako aj následne podaný opravný prostriedok boli zamietnuté, a preto LZ VLK aj v tomto prípade podalo na súd žalobu, ktorou sa domáhalo priznania postavenia účastníka správneho konania.

Medzičasom však v dotknutom správnom konaní došlo k vydaniu požadovaného súhlasu s projektom realizácie oplotenia, a to bez toho, aby bolo ukončené súdne konanie o priznanie postavenia účastníka konania LZ VLK.

Najvyšší súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, či žaloba LZ VLK proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania má byť preskúmaná počas priebehu dotknutého správneho konania alebo či sa dotknuté správne konanie môže právoplatne skončiť aj predtým, ako bude právoplatné súdne rozhodnutie o (ne)priznaní postavenia účastníka konania s tým, že momentom vydania súhlasu v dotknutom správnom konaní sa žaloba proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania automaticky zamietne a LZ VLK sa bude môcť svojich práv ďalej domáhať len prostredníctvom iného druhu žaloby.

Súdny dvor EÚ vo veci C-243/154 rozhodol, že Aarhuský dohovor nedovoľuje vykladať vnútroštátne normy tak, že podanie žaloby proti rozhodnutiu v správnom konaní o nepriznaní postavenia účastníka konania môže viesť k tomu, že správne konanie sa právoplatne skončí a žaloba bude automaticky zamietnutá.

Ako si so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ procesne poradil príslušný slovenský súd, nebolo zatiaľ z verejne prístupných zdrojov možné zistiť.

Pezinská skládka

Tretie rozhodnutie Súdneho dvora EÚ5 sa týka sporu medzi pánom Križanom a spol. ako obyvateľmi mesta Pezinok proti mestu Pezinok a Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorý sa týkal zákonitosti rozhodnutia o povolení skládky odpadov.

Podstata sporu spočívala v tom, že obyvatelia mesta Pezinok namietali, že príslušné orgány pri povolení skládky odpadov nedodržali pravidlá upravujúce účasť dotknutej verejnosti na v integrovanom konaní6. Hlavným dôvodom bolo, že integrované konanie prebehlo bez zverejnenia územného rozhodnutia o umiestnené skládky odpadov verejnosti s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo.

Vec sa dostala opäť až na Najvyšší súd, ktorý Súdnemu dvoru EÚ v súvislosti s účasťou verejnosti položil nasledovné prejudiciálne otázky:

  • či dotknutá verejnosť má mať v rámci povoľovacieho konania pre skládku odpadov prístup k územnému rozhodnutiu o umiestnení skládky,

  • či možno odmietnutie zverejniť, územné rozhodnutie o umiestnení skládky odôvodniť odvolávaním sa na obchodné tajomstvo,

  • či má mať dotknutá verejnosť právo žiadať nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa odložilo uplatnenie udeleného povolenia na skládku do času, kým sa čaká na konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto povolenia.

K položeným otázkam Súdny dvor EÚ uviedol, že dotknutá verejnosť má mať prístup k územnému rozhodnutiu o umiestnení skládky od začiatku povoľovacieho konania, pričom tento prístup nemôže byť odmietnutý len s odvolaním sa na ochranu dôvernosti obchodných informácií.

Súdny dvor EÚ zároveň uviedol, že dotknutá verejnosť musí mať príležitosť obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by odložilo uplatňovanie povolenia o povolení skládky s cieľom predísť znečisťovaniu životného prostredia.

Závery Súdneho dvora EÚ v konaní C – 416/10 viedli k tomu, že Najvyšší súd SR napokon rozhodol v prospech obyvateľov mesta Pezinok a zrušil povolenie na výstavbu skládky. Skládka v meste stojí, avšak je uzavretá a nemôže sa používať.

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2017/08.

Mag. Annamária Tóthová, JUDr. Eliška Cisáriková, LL.M.
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.


Poznámky:

1 Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) zo dňa 25. 6. 1998

2 Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/09 z dňa 8. 3. 2011, Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky

3 Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010-70 zo dňa 18. 4. 2012

4 Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/15 z 8.11.2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Obvodnému úradu Trenčín

5 Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 416/10 zo dňa 15. 1. 2013, Jozef Križan a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia

6 Konanie podľa zákona č. 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 15. 3. 2013, predtým zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
.



Diskusia(0)