Dodatočná EIA je s malými obmedzeniami možná

V nedávnom rozsudku sa Súdny dvor EÚ v spojených veciach Comune di Corridonia a Bartolini a iní¹ zaoberal otázkou, či je možné vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie až v momente, keď bolo zariadenie už vybudované a uvedené do prevádzky. Napriek odlišným záverom, ku ktorým dospela vo svojich návrhoch generálna advokátka, Súdny dvor EÚ konštatoval, že za istých okolností je posúdenie vplyvov na životné prostredie možné aj dodatočne.

Vzniknutá situácia

Talianske spoločnosti požiadali príslušný regionálny orgán o vydanie povolenia na výstavbu a prevádzkovanie zariadení. V súlade s regionálnym právnym predpisom predložili najskôr projekty príslušnej provincii, aby uskutočnila predbežné preskúmanie nutnosti environmentálneho posudzovania, čo zodpovedá nášmu zisťovaciemu konaniu.

Vzhľadom na znenie regionálneho predpisu nebolo potrebné projekty posudzovať, keďže nedosahovali určitú úroveň tepelného príkonu. Preto príslušný orgán vydal povolenia na výstavbu a prevádzku zariadení. Obec však vydané povolenia napadla.

Povolenia boli zrušené z dôvodu neuplatniteľnosti regionálneho predpisu a jeho nezlučiteľnosti so smernicou o EIA². Okrem toho bol predmetný predpis neskôr vyhlásený za protiústavný z dôvodu nesúladu s právom Únie.

Prevádzky dotknutých zariadení boli zastavené a spoločnosti podali opäť žiadosti o predbežné preskúmanie nutnosti posúdenia vplyvov tohto zariadenia na životné prostredie. Provincia rozhodla, že posúdenia sú nutné a tiež rozhodla, že zariadenia dodržiavajú environmentálne požiadavky.

Obec opätovne žiadala o zrušenie týchto rozhodnutí z dôvodu, že posúdenie vplyvov bolo vykonané až dodatočne po výstavbe zariadenia.

Taliansky správny súd konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) otázku, či je možné, aby sa až po realizácii projektu preskúmala nutnosť posúdenia vplyvov na životné prostredie, príp. sa takého posúdenie aj vykonalo, ak pôvodné povolenie bolo zrušené z dôvodu protiústavnosti predpisu (nesúlad s právom EÚ), na základe ktorého bolo povolenie vydané.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor úvodom pripomína, že smernica o EIA ukladá povinnosť, aby projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie, podliehali takémuto posúdeniu ešte pred udelením povolenia.

Dôvodom predchádzajúcej povahy takéhoto posúdenia je skutočnosť, aby v rozhodovacom konaní príslušný orgán čo najskôr zohľadnil vplyvy každého procesu technického plánovania a rozhodovania na životné prostredie. Toto sa musí uskutočniť v čo najskoršej fáze, aby sa predišlo znečisteniu a obťažovaniu už od začiatku a neriešilo sa dodatočné odstraňovanie následkov.

Súdny dvor však súčasne dodáva, že smernica o EIA neobsahuje ustanovenia o dôsledkoch, ktoré je potrebné vyvodiť z porušenia povinnosti predchádzajúceho posúdenia. Členské štáty sú povinné zaviesť opatrenia potrebné na nápravu neuskutočnenia posúdenia vplyvu na životné prostredie (napr. zrušenie alebo pozastavenie platnosti povolenia) s cieľom uskutočniť takéto posúdenie. Okrem toho musí členský štát opraviť všetky ujmy spôsobené neuskutočnením posúdenia.

Rovnako ako v rozsudku k pezinskej skládke³ Súdny dvor zopakoval, že právo Únie nebráni predpisom členských štátov konvalidovať postupy alebo akty, ktoré právu Únie odporovali. Dôležité pri tom však je, aby takýto postup nápravy bol možný len vo výnimočných prípadoch, a teda neumožňoval osobám obchádzať právo Únie a vyhýbať sa jeho uplatňovaniu.

Navyše, ak vnútroštátny predpis pripustí nejakú formu nápravy a umožní posúdenie dodatočne, nemôže ísť len o posúdenie projektu s ohľadom na budúce vplyvy, ale aj o zohľadnenie všetkých environmentálnych vplyvov od okamihu jeho realizácie.

Súdny dvor zastáva názor, že v predmetnom prípade sa uskutočnili všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa uskutočnilo posúdenie vplyvov na životné prostredie a že odmietnutie príslušných orgánov vyhovieť týmto žiadostiam sa zakladalo na vnútroštátnych predpisoch, ktorých rozpor s právom Únie bol konštatovaný až dodatočne rozsudkom. Zároveň Súdny dvor pozitívne hodnotí skutočnosť, že prevádzka bola zastavená. Z vyššie uvedeného sa Súdny dvor prikláňa k záveru, že cieľom nebolo obchádzanie pravidiel práva Únie. Toto posúdenie však prináleží vnútroštátnemu súdu.

Záver Súdneho dvora

V prípade neuskutočnenia posúdenia vplyvov určitého projektu na životné prostredie požadovaného smernicou o EIA právo Únie na jednej strane vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto neuskutočnenia, a na druhej strane nebráni tomu, aby sa posúdenie týchto vplyvov uskutočnilo v rámci nápravy dodatočne po výstavbe dotknutého zariadenia a po jeho uvedení do prevádzky, pod podmienkou, že:

• vnútroštátne predpisy umožňujúce túto nápravu neposkytujú dotknutým osobám možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva Únie a
• posúdenie uskutočnené v rámci nápravy sa netýka len budúcich vplyvov tohto zariadenia na životné prostredie, ale zohľadňuje aj environmentálne vplyvy, ku ktorým došlo od okamihu jeho realizácie.

1 Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-196/16 a 197/16 zo dňa 26. 7. 2017

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

3 Rozsudok vo veci Križan a i. zo dňa 15. 1. 2013, C-416/10, bod 87 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.