Hana Nováková: Slovensko je na ceste k efektívnemu systému s dobrými cenami

Nový zákon priniesol povinnosť financovať triedený zber v obciach výrobcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Aký je ich prínos pre výrobcov?

OZV zastupuje výrobcov a v ich mene riadi triedený zber a plní zákonom stanovené povinnosti. Výrobcovia chcú vyrábať a predávať výrobky a nie starať sa o odpad, preto zakladajú OZV. Tie v ich mene riešia triedený zber a plnia im zberový podiel a limity. Pretože ak si výrobcovia nebudú plniť tieto povinnosti, dostanú pokutu.

Strany zúčastnené v odpadovom hospodárstve – obce, zberové spoločnosti, recyklátori tak v konečnom dôsledku profitujú z týchto povinností. Takto to funguje v takmer všetkých krajinách EÚ.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) podľa nového zákona funguje už viac ako rok. Vaša spoločnosť patrila k podporovateľom zavedenia tohto systému, v ktorom za financovanie triedeného zberu zodpovedá výrobca. Aké výsledky priniesla táto zmena?

Predovšetkým zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcu množstvo odpadu z triedeného zberu rastie. V našom systéme vzrástla miera triedeného zberu medziročne zatiaľ o 8,4 %.

Toto číslo je ročný ukazovateľ od polovice roku 2016. Sú to dáta, ktoré v našich obciach dlhodobo sledujeme. Hovoríme o zvýšení celkovo, teda spolu za všetky komodity. To je dobrá správa aj vzhľadom k tomu, že v budúcnosti budú limity pre výrobcov ešte prísnejšie, keďže tým smerom tlačí aj Európska komisia.

Čím je tento nárast spôsobený, keď sa ho nepodarilo dosiahnuť pred platnosťou nového zákona?

O obce sa intenzívne staráme. V obciach, v ktorých sme triedený zber prevzali, sme vykonali analýzu ich existujúceho systému a navrhli, ako by sa dal zoptimalizovať. Našim cieľom je totiž zvýšiť mieru triedenia a výťažnosť kontajnerov, pretože to nám umožňuje nakladať s prostriedkami výrobcov efektívne, teda neutrácať za nevýkonný zber.

Skúste tú zmenu starostlivosti vysvetliť podrobnejšie. V čom nastal posun?

Po zavedení RZV máme vplyv na to, aby obce zefektívňovali systém, to znamená napríklad na lepšie rozmiestnenie kontajnerov, ich objem a frekvenciu odvozu.

Tým, že sa obce už nepodieľajú na spolufinancovaní triedeného zberu, delegujú na nás aj výber operátora služieb, teda zberovej spoločnosti, ktorá bude tieto zložky komunálneho odpadu zvážať a dotrieďovať. To sa aj deje a výsledok sa dostavil.

Niektorí výrobcovia – najmä potravinári – zmysluplnosť systému spochybňujú, tvrdia, že systém triedenia sa nezlepšil a je finančne náročný.

Zavedenie transparentnej rozšírenej zodpovednosti výrobcu sme presadzovali s podporou významných výrobcov, z ktorých väčšina pôsobí v potravinárstve, odkiaľ tieto hlasy zaznievajú najviac. Výrobcovia, ktorí pôsobia aj v zahraničí, sú si vedomí toho, že v zahraničí, kde zodpovednosť výrobcov za odpad a triedenie odpadu funguje už dlhé roky, sú platby za vytvorený odpad porovnateľné.

Systém RZV u nás funguje od júla 2016 a prvé oficiálne výsledky za celú SR sú k dispozícii iba za tento polrok – od 1. júla do 31. decembra 2016. Podľa týchto výsledkov triedenie odpadov neklesá, práve naopak, má veľký potenciál rastu.

Okrem toho na Slovensku má každý výrobca možnosť založiť si vlastnú organizáciu zodpovednosti výrobcu. V súčasnosti ich na trhu spolu pôsobí jedenásť a súťažia o výrobcu cenou i kvalitou služieb.

Niektoré chyby v nastavenom systéme sa však prejavili. Je známe, že niektoré menšie OZV lákali výrobcov na extrémne nízke ceny za služby, pričom z týchto príjmov zjavne nemohli prefinancovať splnenie záväzkov voči výrobcom a ich legislatívnym povinnostiam. Naznačujú to aj hospodárske výsledky niektorých OZV, ako aj (zatiaľ neprávoplatné) rozhodnutie ministerstva o zrušení autorizácie trom OZV.

Netvrdíme, že nastavený systém funguje bezchybne. Má však kontrolné mechanizmy a my veríme, že ministerstvo bude voči tým, ktorí porušujú pravidlá, konať razantne.

Zároveň to bude signál pre výrobcov, aby si vyberali takú OZV, ktorá im vie garantovať splnenie záväzkov dlhoročnými skúsenosťami a vybudovanou infraštruktúrou. OZV majú povinnosť transparentne dokladovať svoje výsledky hospodárenia, tie sú pre výrobcov dobrým signálom, ktorá OZV je spoľahlivá a ktorá nie.

Napríklad OZV ENVI - PAK má na trhu 43%-ný podiel, dôverujú nám silní výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh množstvo výrobkov balených v obaloch, ako aj neobalových výrobkov. Pri výbere nespoľahlivej OZV im totiž hrozí finančná sankcia za porušenie povinností plnenia limitov.

Platia výrobcovia na Slovensku do systému viac ako v okolitých krajinách?

Platia porovnateľne s Českom a menej ako v západných krajinách. A to aj napriek tomu, že na Slovensku je slabo rozvinutý spracovateľský trh s niektorými komoditami, čo vytvára nepriaznivý tlak na ceny.

Na rozdiel od Česka musíme tiež v súčasnosti doháňať deficit v infraštruktúre, čo si vyžaduje zvýšené vstupné náklady. Situáciu nám komplikuje aj nie celkom šťastné nastavenie štandardov zberu.

Tie sú nastavené staticky pre celé Slovensko, avšak dobre vieme, že v niektorých menej rozvinutých regiónoch obyvatelia triedia minimálne, na rozdiel napríklad od ekonomicky silných miest. Aj v takých regiónoch však musíme investovať do siete zberu, hoci je nevyužitá.

Český EKO-KOM prispieva všetkým obciam v ČR už mnoho rokov a má dlhoročné skúsenosti. V čom je porovnateľný so Slovenskom?

V porovnaní s českým systémom našej sesterskej organizácie EKO-KOM sa nám v ostatných siedmich rokoch podarilo dvojnásobne zvýšiť hustotu zbernej siete a v tomto ukazovateli sme už predbehli Česko. Slovenský obyvateľ má k dispozícii 1211 litrov v kontajneroch na triedený odpad, český len 1144. Rozdiel je len v tom, že český ich využíva už roky, na Slovensku sa do zbernej siete investovalo najmä po zavedení RZV.

Priemerná vyťažiteľnosť (množstvo vytriedeného odpadu v kg/obyv/rok – pozn. redakcie) obcí je však stále podstatne nižšia, hoci sme nad celoslovenským priemerom. Prejavuje sa náš niekoľkoročný deficit, kedy sme nemali legislatívne nástroje na zlepšovanie separovania odpadov v obciach.

V Česku existuje systematická podpora triedeného zberu už desiatky rokov. Taktiež aktívny prístup k výchove obyvateľstva k triedeniu odpadov zohráva významnú úlohu.

Čo tvorí vo výdavkovom koláči vašej OZV najväčší diel?

Jednoznačne úhrady prevádzky triedeného zberu. To znamená kontajnery, odvoz, dotriedenie a ďalšie náležitosti materiálového toku. Drvivá väčšina tržieb teda končí vo fyzickom zabezpečení toku materiálu. Investujeme samozrejme aj do vzdelávania a propagácie triedeného zberu, bez ktorých by sme ťažšie zvyšovali mieru triedenia a tiež do pravidelných školení výrobcov a obcí.

Ako vidíte budúcnosť triedeného zberu a recyklácie obalov na Slovensku o päť rokov?

Prechod na úplnú rozšírenú zodpovednosť výrobcu v obaloch sa ukázal ako najefektívnejší nástroj pre výrobcov na kompenzáciu negatívnych dopadov ich výrobkov na životné prostredie a začína ukazovať pozitívne výsledky.

Recyklácia a zhodnotenie nie je lacná záležitosť, ale tieto povinnosti platia pre všetky krajiny v Európskej únii. Ak nebude fungovať RZV, tak výrobcovia budú musieť platiť nie reálne náklady, ale tie, ktoré im určia politici. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.