Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Nepoužitých liekov vraciame do lekární čoraz viac. Vlani to bolo 133 ton

Objem nepoužitých liekov, ktoré ľudia na Slovensku vracajú do lekární, rastie. Nebezpečný odpad končí v spaľovniach. V ktorých mestách odovzdávame najviac liekov?

nepoužité lieky

Foto: Fotolia

Na celom Slovensku sa počas vlaňajška odovzdali do lekární 133,307 ton nespotrebovaných liečiv. Vyplýva to z údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktoré má naša redakcia k dispozícii.

„V posledných dvoch rokoch množstvo odpadu vo forme liekov od obyvateľov neustále rastie.  Pri porovnaní rokov 2016 a 2017 sme zaznamenali nárast o 15 ton,“ uviedla Alica Štrbavá, hovorkyňa ŠÚKL, ktorý zodpovedá za zber nepoužitých liečiv.

Najviac liekov vrátili v Bratislave

Z pohľadu celkového  množstva odpadu jednoznačne najviac liekov odovzdali ľudia v Bratislavskom kraji. Najmenej liekov sa vrátilo do lekární, naopak, v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.

Medzi mestami suverénne vyniká Bratislava, kde sa do lekární vlani vrátilo takmer 23 tisíc kilogramov nepoužitých liekov. S väčším odstupom nasledujú Košice (8500 kg), Prešov (5000 kg), Žilina (4400 kg) a ďalšie krajské mestá.

Odpad likviduje súkromná firma

Zber a následnú likvidáciu liekov z lekární pre ŠÚKL zabezpečuje spoločnosť Modrá Planéta s.r.o. Služba je pre lekárne bezplatná a hradí ju ŠÚKL. Ročné tržby Modrej Planéty sa pohybujú okolo 400 tisíc eur. Spoločnosť pôsobí v oblasti odpadového hospodárstva na slovenskom trhu od roku 1993.

Nespotrebované lieky sa z lekární prostredníctvom tejto spoločnosti zvážajú dvakrát v roku – v jarnom období (marec, apríl) a v jesennom (október, november).

 „V minulom roku odovzdalo na Slovensku nespotrebované lieky spolu 2 154 lekární,“ zhrnula Štrbavá. Počet lekární, ktoré majú zmluvu s Modrou Planétou sa pritom v uplynulých rokoch podstatne nemenil.Radovan Kazda, kandidát č. 20, Strana SaS

Lieky by sa po skončení exspirácie nemali vyhadzovať do odpadu či splachovať. Liečivo v nich obsiahnuté sa môže dostať do pôdy a podzemných vôd, čím je okrem životného prostredia ohrozené aj ľudské zdravie.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Londýn má prvú „nízkoplastovú“ zónu

Londýn má prvú „nízkoplastovú“ zónu

Na severe Londýna v štvrti Islington otvorili úplne prvú „Low Plastic Zone“, teda oblasť, v ktorej sa viac ako trom štvrtinám podnikov úspešne podarilo obmedziť používanie jednorazových plastov. Ďalšie štvrte by sa mali čoskoro pridať.

Skládky za humnom. Komentár analytika IEP o nelegálnych skládkach

Skládky za humnom. Komentár analytika IEP o nelegálnych skládkach

Na Slovensku existujú tisíce nelegálnych a 111 legálne prevádzkovaných skládok. Riziká skládkovania na ľudské zdravie sa môžu prejaviť najmä pri dlhodobom pobyte v ich blízkosti.

Ďalšie centrum na spracovanie odpadu má vzniknúť v trnavskom okrese

Ďalšie centrum na spracovanie odpadu má vzniknúť v trnavskom okrese

Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom má vyriešiť problém so skládkovaním odpadu v Trnave a okolí.