NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Zlé skúsenosti s monopolom OZV v Európe

Cesta k monopolom nie je správna, konkurencia subjektov na trhu znižuje cenu a zlepšuje inovácie.

Zlé skúsenosti s monopolom OZV v Európe

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 12.04.2018
  • Mag. Bernhard Hager, LL.M, advokát | Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

V polovici februára 2018 prenikli z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky plány zrušiť súťaž organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a ponechať cenotvorbu za plnenie služieb pre výrobcov na jednu agentúru, ktorá prevezme zodpovednosť za financovanie, zber a recykláciu triedených odpadov v mestách a obciach.

Monopoly v oblasti odpadov z obalov existovali aj v Nemecku a Rakúsku, kde ich na základe zlých skúsenosti zrušili. Monopol existuje ešte v Českej republike, kde ho má spoločnosť EKO-KOM, avšak český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže vo svojom stanovisku vyjadril silné pochybnosti o monopole.

Česká republika

V Českej republike existuje v oblasti zberu a zhodnocovania odpadu z obalov jediná spoločnosť (tzv. „Autorizovaná obalová společnost – AOS), ktorej bola podľa § 17 zákona o obaloch[1] udelená „Autorizace k zajištování sdruženého plnění“ – EKOKOM a.s.

EKOKOM je akciová spoločnosť, založená v zmysle predpisov obchodného práva bez účasti štátu. Jej akcionármi je 10 nadnárodných spoločností (ako napr. Coca-Cola, Pepsi, Procter & Gamble, Tetra Pak, Hamé či Opavia), z ktorých každá vlastní 10 %.

AOS, ako aj jej akcionárom – a podľa názoru Ministerstva životného prostredia Českej republiky aj osobám spojeným s jej akcionármi – majú zakázané pôsobiť v oblasti spracovania odpadov. EKO-KOM preto ani nedisponuje, ani neprevádzkuje, resp. nezaisťuje vlastnú sieť na zber odpadu z obalov, ale má len uzatvorené zmluvy so všetkými českými obcami, v ktorých sa obce zaväzujú spoločne s lokálnymi spoločnosťami pre likvidáciu odpadov zabezpečovať zber a zhodnocovanie odpadu z obalov a hlásiť množstvá obalov spoločnosti EKO-KOM.

EKO-KOM za to platí obciam odplatu, ktorá sa vypočítava podľa počtu obyvateľov a množstva odpadov a tiež zohľadňuje kvalitu zberu. Okrem toho má spoločnosť EKO-KOM pre oblasť podnikateľskej činnosti ešte uzatvorené priame zmluvy so spoločnosťami pre likvidáciu odpadov.

Napriek tomu, že český zákon o obaloch predpokladá viac AOS, na základe aktuálneho výkladu zákona zo strany ministerstva životného prostredia je veľmi nepravdepodobné, že bude autorizovaných viac AOS.

V súčasnosti sa o autorizáciu snažia minimálne tri spoločnosti (Interseroh Czech a.s.; REMA AOS, a.s. a EKOVEDIC, a.s.), avšak bojujú s podmienkou ministerstva životného prostredia, podľa ktorej musia od prvého dňa preukázať celoplošnú sieť na zber odpadu z obalov, pričom všetky obce už majú exkluzívnu zmluvu so spoločnosťou EKO-KOM.

EKO-KOM a ministerstvo životného prostredia vyzdvihujú výhodu monopolu, spočívajúcu v tom, že to funguje. Na rozdiel od Nemecka alebo Slovinska v Českej republike nie sú problémy s koordináciou systémov, chýbajúcimi množstvami, duplicitou preukazovania atď. Podnikatelia však kritizujú relatívne vysoké náklady, neefektívnosť a nedostatočnú transparentnosť.

Trochu inak to vidí český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže (UOHS). V auguste 2013 vydal UOHS stanovisko, v ktorom sa veľmi podrobne zaoberá otázkou systémov spätného odberu a recyklácie obalov („Systém“) z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže a dospel k týmto záverom:

  • prevádzkovanie Systému je hospodárska činnosť,
  • nejde o činnosť v zmysle článku 106 ZFEU[2], ktorá by oprávňovala obmedzenie hospodárskej súťaže,
  • súčasná situácia s jedným držiteľom monopolu je „umelo“ vytvorenou situáciou, ktorú Úřad pro ochranu hospodářské soutěže opisuje ako veľmi neuspokojivú,
  • aj v oblasti spätného odberu obalov musia byť zavedené trhové princípy a musí vzniknúť hospodárska súťaž.

Situácia v Českej republike je podobná ako v Rakúsku pred pár rokmi. Možno teda vychádzať z toho, že aj v Českej republike sa monopol spoločnosti EKO-KOM v blízkej budúcnosti skončí. Otázka len je, či Česká republika otvorí trh dobrovoľne alebo čaká na pokutu od Európskej komisie.

Rakúsko

V Rakúsku existovala do 1. 1. 2015 konkurencia len v prípade tzv. „živnostenského odpadu z obalov“. V oblasti odpadu z obalov z domácností vlastnila spoločnosť Altstoff Recycling Austria (ARA) monopol, ktorý bol podporovaný zákonom aj úradmi.

Avšak tlak na monopol stúpal a od roku 2010 začala Európska komisia na základe podnetov prešetrovať trh a v roku 2011 začala formálne konanie proti spoločnosti ARA.

Komisia zistila, že celoštátna infraštruktúra pre zber odpadu z domácností, ktorú spoločnosť ARA sčasti kontroluje a sčasti vlastní, nepripúšťa zriadenie duplicitných štruktúr. Konkurenčné podniky, ktoré chceli vstúpiť na trh alebo na trhu expandovať, boli odkázané na to, aby im bol poskytnutý prístup k existujúcej infraštruktúre.

Prešetrovanie ďalej ukázalo, že ARA medzi marcom 2008 a aprílom 2012 prístup k tejto infraštruktúre odmietla, takže konkurenti boli z tohto trhu a z hospodárskej súťaže vylúčení. V roku 2016 bola spoločnosti ARA uložená pokuta vo výške 6 miliónov EUR.

Medzičasom boli predpisy zmenené a aj v oblasti odpadu z obalov z domácností v súčasnosti existuje konkurencia medzi viacerými systémami. Na koordináciu rôznych systémov vytvorilo Rakúsko VKS Verpackungskoordinierungsstelle gemeinnützige GmbH (VKS) tzv. „clearinghouse“, ktorého hlavnou úlohou je starať sa o férovú hospodársku súťaž medzi všetkými systémami zberu a zhodnocovania (SVS) odpadu z obalov, ktoré pôsobia na trhu prevzatia zodpovednosti výrobcov odpadu z obalov.

VKS sa stará o vytvorenie a dodržiavanie rovnakých rámcových podmienok pre všetkých účastníkov trhu, ako aj o vytvorenie spôsobov urovnania. Patrí k tomu aj vypracovávanie analýz odpadu z obalov, audit účastníkov systému, vedenie registra zberných miest a koordinácia informovania konečných odberateľov.

Nemecko

V Nemecku bol do roku 2004 monopol patriaci spoločnosti „Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland GmbH (DSD)“, ktorý sa hlavne vďaka úradu pre hospodársku súťaž postupne otváral konkurentom. Z analýzy nemeckého protimonopolného úradu z roku 2012 vyplynulo, že konkurencia medzičasom deviatich spoločností v Nemecku priniesla výrazné úspory nákladov a zlepšenie kvality recyklácie.

V dôsledku súťaže klesli celkové ročné náklady z vtedajších približne dvoch miliárd eur na medzičasom menej ako jednu miliardu. Predstavuje to úsporu 50 eur ročne na štvorčlennú rodinu. Napokon náklady na zber odpadu z obalov z domácností a na následnú recykláciu znáša spotrebiteľ v cene výrobku.

Záver

Skúsenosti z Nemecka a Rakúska ukazujú, že konkurencia medzi obalovými systémami vedie k úspore nákladov a inováciám. Na rozdiel od systému monopolu sú však požiadavky na štát vyššie – musí preverovať systémy a zabezpečiť koordinátora.

Rozhodujúcim však nemá byť, čo je pre štát lepšie, ale čo je väčším prínosom pre občana – aspoň podľa názoru predsedu nemeckého protimonopolného úradu, pána Andreasa Mundta, ktorý sa o konkurencii systémov vyjadril: „V záujme občanov by mal zákonodarca jasne odmietnuť takéto požiadavky („centrálneho miesta“). Opätovná monopolizácia zadávania objednávok na likvidáciu odpadu by neznamenala nič iné ako návrat k bývalým časom DSD pod novou hlavičkou. Dôsledkom by boli vyššie náklady na likvidáciu odpadu a strata inovácií. Podnikateľské záujmy združení by nemali mať vyššiu váhu ako záujmy občanov.?

[1]Zákon č. 477/2001 o obaloch.

[2] Zmluva o fungovaní Európskej únie 

Mag. Bernhard Hager, LL.M, advokát
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/4.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Rodič neplatí za odpad. Môže obec považovať dieťa za budúceho dlžníka?

Rodič neplatí za odpad. Môže obec považovať dieťa za budúceho dlžníka?

Český ústavný súd vlani rozhodol, že od občana po dovŕšení dospelosti nemožno vymáhať dlh za komunálny odpad, ktorý vznikal v čase jeho maloletosti. Takéto konaie je protiústavné.

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

V roku 1850 uverejnil francúzsky liberálny ekonóm a politik Frédéric Bastiat esej Ce qu'on Voit et ce qu'on nie Voit pas (Čo vidno a čo nevidno), v ktorej použil slávnu alegóriu klamu rozbitého okna. (Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2018/09).

Ako sa darí vysporiadať sa s plastovým odpadom Japonsku?

Ako sa darí vysporiadať sa s plastovým odpadom Japonsku?

Bruselská konferencia priniesla niekoľko zaujímavých prednášok. Zaujala aj informáciami o nakladaní s plastami v Japonsku.