NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

V Bratislave pribudla nová linka na triedenie druhotných surovín

Závod spoločnosti Vassal EKO firma slávnostne prezentovala 22. mája.

V Bratislave pribudla nová linka na triedenie druhotných surovín

Foto: Odpady-portal.sk

Svetelná a hudobná show, populárny moderátor, trendové občerstvenie a darčeky. Vassal EKO vsadil na bombastickú prezentáciu novej automatizovanej separačnej linky, ktorá by mala byť spustená do prevádzky v júni tohto roku pri areáli bratislavskej spaľovne spoločnosti OLO (video a fotoreportáž si môžete pozrieť nižšie).

Hlavným dodávateľom odpadového plastu a papiera pre linku bude bratislavská zberová spoločnosť OLO, ktorej vlastníkom je hlavné mesto Bratislava. Okrem dodávky surovín OLO tiež prevádzkovateľovi prenajíma priestory pre závod.

Predstavitelia OLO ani hlavného mesta na slávnostnom otvorení nevystúpili.

Zvýšiť efektivitu

Predseparovaný odpad z nádob na plasty a papier bol doteraz v hlavnom meste dotrieďovaný len ručne. Miera vytriedenia odpadu zo žltých a modrých kontajnerov by sa mala zvýšiť viac ako dvojnásobne. Podľa Vassal EKO ide o najmodernejšiu technológiu na svete a prvú svojho druhu na Slovensku.

Špičkové, výrazne automatizované triediace linky sú štandardom nielen vo vyspelom zahraničí, ale fungujú už aj vo viacerých regiónoch na Slovensku.

Linku v priestoroch dotrieďovacieho závodu bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) vo Vlčom hrdle postavila a bude prevádzkovať spoločnosť Vassal EKO.

Výšku investičných nákladov firma zverejniť nechce. Tvrdí však, že do zefektívnenia spracovania odpadu v Bratislave investovala z vlastných zdrojov už viac ako 12 miliónov eur.

„Linka triedi odpad na základe spektrofotometrie, čo v praxi znamená, že každý predmet nasvieti silným halogénovým svetlom a na základe správania sa odrazeného lúča senzory vyhodnotia, o aký typ odpadu sa z hľadiska materiálového zloženia, farby aj veľkosti jedná. Nasnímaný predmet vyfúknu vzduchové trysky na konci dopravníkového pásu do príslušného kontajnera, kde sa spolu s ďalšími podobnými kusmi lisuje. Výstupom z linky sú teda balíky vytriedených druhotných surovín, ktoré putujú na ďalšie spracovanie,“ vysvetlil princíp fungovania separačnej linky Martin Andrejčák, generálny riaditeľ spoločnosti Vassal EKO.

Martin Andrejčák

Martin Andrejčák, Vassal EKO

Presnejšie štatistiky

Od nového zariadenia očakáva firma aj viac presnejších výstupov. Nová linka by mala zbierať a vyhodnocovať digitálne dáta o kvantite aj kvalite vytriedených druhotných surovín a okrem povinných štatistík tak môžu byť pre samosprávu cenným zdrojom informácií. „Z údajov sa dá zistiť napríklad aj to, ako separujú odpad jednotlivé mestské časti, čo je veľmi motivujúci faktor,“ hovorí M. Andrejčák.

Mieru dotrieďovania však však negatívne ovplyvňuje nesprávne triedenie odpadu v domácnostiach. Podľa M. Andrejčáka sa napríklad v kontajneroch na plasty nachádza až 40 % odpadu, ktorý do nich vôbec nepatrí.

„Takýto typ odpadu linka tiež identifikuje a následne putuje do spaľovne. Problémom však je, že často sa ním znehodnotia aj plasty ktoré by mohli byť ďalej spracovateľné. V súčasnosti sa vytriedi asi 20 % odpadu, automatizované dotriedenie by tento objem malo zdvojnásobiť. Ak by sa však disciplína domacností pri separovaní odpadu zlepšila, miera dotriedenia pomocou linky by teoreticky mohla dosiahnuť až ideálnu hodnotu 99,9 %“.

Plasty, papier aj kovy

Na dodávkach zariadení a technológií novej linky sa podieľali poprední svetoví výrobcovia na trhu, ako sú spoločnosti Tomra Sorting, Bollegraaf a Lubo.

Kompletné riešenie dodala česko-slovenská skupina VÚMZ, ktorá okrem zmienených subdodávok vyrobila približne 80 % zariadení v celej sústave. Pre Odpady-portal.sk to na prezentácii uviedol Robert Procházka zo skupiny VÚMZ.

„Naša spoločnosť navrhla celý systém projektovo a inžiniersky, zabezpečili sme ho samostatným automatickým riadiacim systémom, vyrobili sme dopravníkové systémy, konštrukcie a dodali sme tzv. logiku riadenia,“ pokračuje R. Procházka.

Výroba prebiehala vo výrobnom závode VÚMZ v obci Čiernik pri Nitre, kde má firma približne štyritisíc štvorcových metrov výrobného areálu.

Robert Procházka, VÚMZ

Linka bude dotrieďovať predovšetkým predtriedené plasty, no využiť ju možno aj na papier, pričom okrem štandardného triedenia plastov na 2D (fólie) a 3D (napr. PET fľaše) bude separovať aj železné segmenty, neželezné segmenty (plechovky).

Zariadenie by malo kapacitne zvládnuť dotriediť tri tony odpadu za hodinu, teda pri jednosmennej prevádzke približne 8.700 ton ročne.

Rýchlosť prepravy na linke je priblížne 250-300 m3 za hodinu. Kapacita triedeného lisu je približne 500 m3 za hodinu.

„Očakávaná čistota triedenia je na úrovni 95 %, s manuálnym dotrieďovaním až do 100 %,“ upresnil R. Procházka.

Skupina VÚMZ na Slovensku dodala podľa R. Procházku už tri podobné, ale menšie linky, popri tom tiež viacero subdodávok dopravných systémov a riadenia prevádzky.

Okrem Nitry v súčasnosti skupina dokončuje novú triediacu linku v Pezinku pre spoločnosť Tenarry Slovakia. Tá by podľa webu firmy mala byť uvedená do prevádzky v druhej polovici júna.

Prezentácia nového závodu (foto + video)

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zálohovanie je od začiatku roka v pluse. Pozreli sme sa na hospodárenie správcu

Zálohovanie je od začiatku roka v pluse. Pozreli sme sa na hospodárenie správcu

Správca zálohovania za prvých osem mesiacov roka vykázal príjmy vo výške 156 mil. eur a výdavky 147 mil. eur.

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Doplácame z rozpočtu, poplatky za odpad nestačia. Mesto vsádza na množstvový zber

Samospráva očakáva, že jej náklady v budúcom roku ďalej porastú kvôli mechanicko-biologickej úprave odpadov.

Ako sa darí slovenským OZV pre obaly? Pozreli sme sa na ich tržby

Ako sa darí slovenským OZV pre obaly? Pozreli sme sa na ich tržby

Celkové tržby všetkých obalových OZV sa pohybujú v desiatkach miliónov eur ročne. Ide o financie, ktoré smerujú hlavne do triedeného zberu.

X
X
X
X