Dvořák Hager & Partners
MEVA SK
INISOFT

Kontamináciu pôdy by mohla vyriešiť mangová šupka

Častice získané zo šupky zeleného manga by mohli byť kľúčom k sanácii pôdy kontaminovanej ropným kalom.

Kontamináciu pôdy by mohla vyriešiť mangová šupka

Fotobanka

Pôdu znečisťuje ropný kal

Sanácia pôdy znečistenej ropným kalom je pretrvávajúcou a finančne nákladnou výzvou. Pri spracovaní ropy sa ako ropný alebo kalový odpad stratí 3-7%.

Vedúci vedecký pracovník z University of South Australia, Dr Biruck Desalegn, uvádza, že bez úpravy predstavuje ropou znečistená pôda masívnu hrozbu pre ekosystémy a životné prostredie.

Minulý rok dosiahla svetová produkcia ropy nový rekord 92,6 miliónov barelov denne, ale napriek zlepšeniam v oblasti riadiacich technológií, ropné rafinérie naďalej produkujú veľké množstvo ropného kalu,hovorí.

Ropná kontaminácia pritom predstavuje mutagénne a potenciálne aj karcinogénne hrozby pre všetky živé organizmy. Toxicita a fyzikálne vlastnosti ropy sa navyše časom menia, čo znamená, že procesom zvetrávania môžu vzniknúť nové toxíny.

Nanočastice zo šupky

Nanočastice z extraktu zo šupky zeleného manga a chloridu železitého, ktoré vyvinuli vedci z University of South Australia, predstavujú novú efektívnu metódu revitalizácie pôdy znečistenej ropou.

Fungujú tak, že prostredníctvom chemickej oxidácie rozkladajú toxíny v ropnom kale, pričom po reakcii zostane iba už dekontaminovaná hmota a rozpustené železo.

Dr Desalegn tvrdí, že tieto častice na rastlinnej báze dokážu úspešne dekontaminovať znečistenú pôdu, z ktorej odstránia viac ako 90% toxínov. Rastlinné výťažky sa na výrobu nanomateriálov používajú stále častejšie.

V tejto štúdii sme experimentovali s mangovou šupkou, aby sme vytvorili špeciálne nanočastice železa, ktoré sú schopné rozkladať rôzne organické kontaminanty.

Účinnejšie ako syntetické látky

Keďže šupka manga je bohatá na bioaktívne zlúčeniny, pripadalo nám logické, že častice železa vyextrahované z nej budú pri oxidačnom procese účinnejšie.

Presvedčili sme sa, že nanočastice z mangovej šupky fungujú nadmieru dobre. Dokonca boli efektívnejšie ako ich umelá alternatíva, keďže z ropného kalu odstránili viac znečisťujúcich látok.

Tento objav by mohol byť prelomovým, keďže predstavuje ekologické riešenie znečistenia pochádzajúceho zo svetovej ťažby ropy. Činné častice sa navyše získavajú zo šupky, čiže z odpadovej časti plodu, ktorá žiadne iné špeciálne využitie nemá.

Štúdiu publikovali vo vedeckom periodiku Environmental Technology & Innovation.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Grafickí dizajnéri z Londýna vyvinuli kompozitný materiál zo zemiakových šupiek

Grafickí dizajnéri z Londýna vyvinuli kompozitný materiál zo zemiakových šupiek

Poslúži predovšetkým v nábytkárskom priemysle, kde môže nahradiť drevovláknité dosky.

Sú bioplasty naozaj ekologickou alternatívou?

Sú bioplasty naozaj ekologickou alternatívou?

O bioplastoch sa často hovorí ako o ekologickej alternatíve k bežným plastom vyrobeným z ropy. Nová štúdia výskumníkov z Univerzity v Bonne však naznačuje, že prechod na plasty na rastlinnej báze by mohol mať na životné prostredie horší dopad, ako sa očakávalo.

V Trnavskom kraji pribudlo odpadu, v jednom okrese medziročne až o 13 %

V Trnavskom kraji pribudlo odpadu, v jednom okrese medziročne až o 13 %

Takmer tri štvrtiny všetkého komunálneho odpadu, ktorý vyprodukovali obce a mestá v trnavskej župe, zneškodnili. Predovšetkým skládkovaním.