Veolia predstavuje 12 spôsobov, ako svet kreatívne nakladá s potravinovým odpadom

Podľa štúdie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá spadá pod OSN, sa každoročne vyhodí až tretina z potravín vyprodukovaných na ľudskú spotrebu. Znepokojivou skutočnosťou je, že keď sa tieto potraviny rozkladajú na skládkach, dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov.

Vo veci začína konať stále viac vedcov aj spoločností po celom svete, ktoré sa snažia integrovať nechcené potraviny do systému obehového hospodárstva. Veolia zostavila rebríček dvanástich reálnych riešení problému potravinového odpadu.

1. Reštaurácie

Čoraz populárnejším sa stáva koncept reštaurácií, ktoré pripravujú chody z potravín, ktoré sa v supermarketoch nepredali alebo nedosahovali požadované estetické štandardy. Jednou takou reštauráciou je napríklad parížska Freegan Pony, ktorá denne spracuje stopäťdesiat kíl potravín, ktoré by inak skončili v koši.

Na jar v meste otvorili aj reštauráciu Refettorio, v ktorej špičkoví kuchári z nadbytočných potravín varia pre ľudí bez domova, ktorí sa môžu prísť najesť zadarmo. Za projektom stojí taliansky šéfkuchár Massimo Bottura, držiteľ troch Michelinských hviezd.

Inšpiroval sa v roku 2015 na milánskom veľtrhu Expo, ktorého heslom vtedy bolo „uživiť planétu“. Podľa kuchára to neznamená produkovať viac potravín, ale predchádzať vzniku potravinového odpadu.   

Ďalšia podobná reštaurácia sa nachádza v Bristole. Denná ponuka sa skladá z trvanlivých potravín po doporučenom dátume spotreby, ktoré majiteľom podniku poskytuje miestny supermarket. Ovocie a zelenina pochádza z fariem v regióne.   

2. Hnojivo z rýb

Vo Francúzsku premieňajú na hnojivo nejedlé časti rýb spolu s ďalším organickým odpadom z mora. Spoločnsoť Recyfish začala závod na výrobu hnojiva prevádzkovať minulý rok a v roku 2019 chce zbierať odpad zo všetkých supermarketov a od všetkých predajcov rýb v regióne. Ročne by ho mala spracovať dvetisícpäťsto ton.

3. Kožený materiál z ananásu či rýb

Španielska dizajnérka Carmen Hijosa vyvinula stopercentne prírodný materiál, ktorý je na nerozoznanie od kože. V skutočnosti je z vláken z ananásových listov.

Pinatex sa dá opracovať rovnakým spôsobom ako koža, dá sa farbiť a vyrobiť v rôznych hrúbkach. Opotrebováva sa pomalšie ako zvieracia koža a jeho výroba asi o 30% lacnejšia. Na jeden meter štvorcový sa spotrebuje približne štyristoosemdesiat ananásových listov.   

Z tohto materiálu si môžete zadovážiť napríklad topánky, šaty, kabelku, obliečky na vankúše či poťahy do auta.

zdroj: Pinatex

Luxusné topánky si môžete zadovážiť aj od značky Chilote, ktorá ich vyrába z lososej kože. Značka sídli v Čile, ktoré je druhým najväčším producentom lososa a denne sa tam vyhodí obrovské množstvo rybích koží.

Podľa výrobcu má rybia koža veľa výhod – je cenovo dostupná, vyzerá elegantne, ľahko sa opracováva a topánky sa vyrábajú z materiálu, ktorý by inak skončil na skládke.

4. Pneumatiky zo škrupín a rajčín

Chemičky z University of Ohio vyvinuli technológiu, ktorou vedia 25-30% materiálu použitého na výrobu pneumatík nahradiť časticami získanými z vaječných škrupín a rajčinových šupiek.

Škrupiny z vajec majú pórovitú mikroštruktúru, vďaka ktorej sa lepšie spájajú s kaučukom. Šupky z rajčín majú zase stabilné vlastnosti pri vysokých teplotách, ktoré zabezpečia, že elastomér používaný v pneumatikách dlhšie vydrží.

Škrupiny a paradajky nahradia v zložení pneumatiky konkrétne uhlíkové sadze, ktoré dávajú pneumatikám jednak farbu, no zároveň ich chránia pred UV žiarením a opotrebovaním.

Pneumatiky sa v súčasnosti vyrábajú z viac ako dvesto rôznych zložiek, no jednou z hlavných surovín je ešte stále ropa. Jej spotreba sa môže znížiť práve tým, že uhlíkové sadze nahradia látky získané z potravinového odpadu.

5. Bioplasty z kreviet

Na Harvarde zistili, že vyhadzovať netreba ani panciere z kreviet – vyrábajú z nich bioplastový obalový materiál. Kľúčovým je chitín, ktorý sa nachádza v krovkách chrobákov, v motýlích krídlach a napokon aj v krevetích pancieroch.

Vedec Javier G. Fernandez chitín mieša s hodvábnym proteínom a zmes spevňuje včelím voskom. Takto vyrobený bioplast sa rozloží v priebehu troch týždňov a zároveň pôsobí aj ako hnojivo.

Okrem obalového priemyslu by materiál mohol nájsť využitie aj v medicíne, keďže je biologicky kompatibilný s ľudským telom. Používať by sa mohol napríklad na zašívanie.

6. Stavebný materiál z húb

Už starším konceptom je výroba tehál z podhubia, teda vláken, ktoré sa nachádzajú od zemou a podobajú sa koreňom. Táto časť huby sa obvykle nekonzumuje, no mykológ Philip Ross prišiel na to, že keď je vysušená, dá sa premeniť na stavebný materiál, ktorý je extrémne silný a odolný voči vode, plesniam aj ohňu.  

Vysušené podhubie sa dá prispôsobiť akémukoľvek tvaru a výsledný materiál je odolnejší ako betón, no zároveň prekvapivo ľahký.

7. Bioplyn

Využívanie plynu, ktorý vzniká pri anaeróbnom rozklade organických materiálov, nie je ničím nezvyčajným a to ani na Slovensku. Minulý rok bolo u nás pripojených 111 bioplynových staníc s úhrnným výkonom 103 MW a plánovanou ročnou výrobou 810 526 MWh elektrickej energie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.