Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Zálohovanie PET fliaš na Slovensku bude každoročne stratové, tvrdí štúdia

Prepadnuté zálohy za plastové fľaše zrejme prinesú do systému väčšie príjmy než predaj samotnej PET suroviny. V prípade plechoviek by mal predaj druhotného hliníka na financovanie systému stačiť. Triedený zber má kvôli zálohovaniu zdražieť.

zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Foto: Fotolia

Koľko bude stáť zavedenie povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek na Slovensku? Aké príjmy bude systém generovať? A ako ovplyvní zálohovanie plastových fliaš a plechoviek triedený zber?

Tieto a ďalšie otázky si v štúdii Skutočná cena zálohy položili analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) spadajúceho pod rezort životného prostredia. Celý materiál vrátane sprievodnej dokumentácie a technických príloh si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

Zber PET porastie zo 62 % na 90 %

Podľa odhadov IEP sa na slovenský trh každoročne uvedie približne miliarda jednorazových nápojových PET obalov a zhruba 345 miliónov nápojových plechoviek. V súčasnosti sa z tohto objemu cez triedený zber darí vyzbierať približne 62 % PET fliaš.

Zálohovanie fliaš by podľa skúseností z iných krajín mohlo zvýšiť mieru vyzbieraných PET fliaš zvýšiť aj na viac ako 90 %. Systém zálohovania využíva v EÚ celkovo desať krajín, mimo EÚ, napríklad, Nórsko či Island. Ako najefektívnejšie sa podľa IEP javia zálohovacie systémy v Škandinávii.

Zdroj: IEP

V prípade, že ministerstvo životného prostredia zálohovanie PET fliaš a plechoviek presadí, Slovensko bude v regióne V4 priekopníkom.

Triedený zber kvôli zálohovaniu zdražie

Analytici IEP v štúdii upozorňujú, že oproti triedenému zberu je zálohovanie pomerne nákladný systém. Jeho zavedenie bude pravdepodobne tiež znamenať oslabenie a zdraženie triedeného zberu, keďže z neho vyjmeme najlukratívnejšie suroviny.

Model, s ktorým pracuje štúdia, vychádza z predpokladu, že ak výrobca nedosiahne predpísanú aspoň 90 % návratnosť, alebo sa dobrovoľne rozhodne nezálohovať a na systéme neparticipovať, bude musieť zaplatiť pomerne vysokú environmentálnu daň za každý obal.

„Zálohovať PET fľaše a plechovky budú všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Povinný výkup fliaš bude prebiehať v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou než 400 m2,“ píše sa v materiáli.

„Kvôli konkurenčnej výhode predpokladáme zapojenie aj menších predajní. Celý systém bude financovaný výrobcami cez administratívny poplatok na jednu fľašu/plechovku.“

Centrálny systém vyjde na 20 miliónov eur

Zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek na Slovensku si podľa odhadu analytikov vyžiada investičné náklady približne 80 miliónov eur. Najväčšiu časť, asi 62 miliónov eur, budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber.

„Zvyšok budú tvoriť náklady na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a náklady na zriadene Centrálneho systému, v ktorého pôsobnosti bude aj sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska,“ uvádzajú autori štúdie.

Systém zálohovania by mal každoročne generovať príjmy 28 miliónov eur. Prevádzkové náklady tohto systému sa však podľa ministerských analytikov vyšplhajú až na 33,3 milióna eur.

Približne  20 miliónov eur budú tvoriť náklady centrálneho systému, z toho väčšinu výdaje na prepravu. Nápojové obaly sa totiž budú musieť zbierať z predajní, zvážať do medziskladov a odtiaľ konsolidované prevážať do sčítavacieho a triediaceho centra v Žiline.

Náklady maloobchodu budú podľa prepočtov IEP predstavovať necelých 14 miliónov eur. Centrálny systém ich bude uhrádzať maloobchodníkom cez tzv. manipulačné poplatky.

„Na strane príjmov 15,3 mil. eur prinesú nevybraté zálohy, 9 mil. eur predaný PET materiál a takmer štyri mil. eur hliníkové plechovky predané na druhotné spracovanie,“ zhrnuli autori materiálu.

Zdroj: IEP

Plechovky sa zaplatia samy

Prepočty IEP teda počítajú s tým, že celý systém bude fungovať s každoročným deficitom asi päť miliónov eur. Zápornú bilanciu majú cez administratívne poplatky uhrádzať výrobcovia. Zavedenie zálohovania sa tak premietne buď do nižších ziskov výrobcov alebo vyšších koncových cien.

„Kým dnes výrobcovia platia približne 0,4 centu za PET fľašu, v systéme povinných záloh to bude 1,5 centu. Keďže hliník je násobne cennejší než PET, výnosy z druhotného hliníka budú stačiť na to, aby výrobcovia plechoviek neplatili žiaden administratívny poplatok,“ zhrnuli analytici.

Celkové prevádzkové náklady systému budú v konečnom citlivé predovšetkým na mieru návratnosti PET a plechoviek. Samotná prevádzka zálohovacieho systému nemá závisieť ani tak od miery automatizácie zberu, či dodávateľa strojov na spätný odber, ako od miery návratnosti obalov.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Prešla novela zákona o EIA. Dotkne sa aj odpadového hospodárstva

Prešla novela zákona o EIA. Dotkne sa aj odpadového hospodárstva

Pôvodný návrh ministra Tarabu koaliční poslanci pozmenili.

Ukázali tržby a zisky. Ako sa vlani darilo slovenským hráčom v odpadoch?

Ukázali tržby a zisky. Ako sa vlani darilo slovenským hráčom v odpadoch?

Pozreli sme sa na hospodárske výsledky najväčších firiem v odpadovom biznise.

Prezident vetoval zákon o EIA. Chce zachovať pôvodné kompetencie obcí

Prezident vetoval zákon o EIA. Chce zachovať pôvodné kompetencie obcí

Peter Pellegrini vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

X
X
X
X