Zálohovanie nápojových obalov môže stáť na vstupných nákladoch až 140 miliónov eur, ročne môže vyprodukovať stratu až 20 miliónov eur.
Ministerstvo životného prostredia zverejnilo minulý týždeň návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Na ministerský zámer doplatia najviac výrobcovia a distribútori jednorazových obalov, ktorým systém výrazne zvýši náklady.
Výrobca musí založiť správcu
Podnikateľov tak čakajú nové povinnosti aj náklady. Vyplýva to z návrhu zákona.
Výrobca obalov, ktorého určí ministerstvo, alebo organizácia, ktorú určí ministerstvo, bude musieť založiť tzv. správcu, prostredníctvom ktorého sa budú združovať výrobcovia obalov.
Ak správcu nezaloží niektorá z uvedených právnických osôb, ministerstvo poverí plnením úloh správcu inú právnickú osobu založenú podľa osobitného predpisu.
Správca, ktorým bude takáto vládou vynútená spoločná organizácia podnikateľov, bude následne povinný vytvoriť, spravovať a financovať zálohový systém a zabezpečiť plnenie cieľov návratnosti zálohovaných jednorazových obalov ustanovených v prílohe č. 1.
Táto organizácia bude tiež môcť zvýšiť výšku zálohu nad vládou stanovenú výšku. Distribútorom obalov bude tiež uhrdzať finančné prostriedky vynaložené na vyplatenie záloh a tiež náklady spojené s odberom odpadu zo zálohovaných jednorazových obalov.
Monopolný správca bude zároveň zabezpečovať prepravu, zhodnotenie a recykláciu odpadov zo zálohovaných jednorazových obalov a zneškodnenie nezhodnotiteľných vytriedených odpadov zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje.
Prenesú sa na neho aj povinnosti OZV vo vzdelávaní a informovaní verejnosti ohľadom zálohového systému.
Ďalšie náklady pre podnikateľov
Ministerstvo priznáva, že návrh zákona bude viesť k priamym finančným nákladom subjektov, ktoré na trh uvádzajú nápoje balené v jednorazových nápojových obalov z plastu a kovu (kompletný návrh aj príslušné dopadové štúdie si môžete stiahnuť nižšie – pozn. red.).
Tí budú musieť financovať systém zálohovania, ktorý bude musieť dosahovať predpísané ciele.
Na to budú podľa ministerstva potrebné investičné náklady (na desať rokov) v hodnote 80 miliónov eur, pričom z toho najvyššiu položku predstavuje nákup, inštalácia a servis RVM strojov v hodnote takmer 62 miliónov eur.
Podľa druhej štúdie, ktorú pre ministerstvo vypracovala spoločnosť EKOS Plus, dosiahnu vstupné náklady na zberné automaty a stavebné úpravy až 133 miliónov eur. Prevádzkové náklady podľa tejto alternatívnej štúdie by mali vyjsť na 29 miliónov eur, náklady na prepravu 5 mil. eur.
Celkové jednorazové investičné náklady by mali vyjsť až na 141 miliónov eur, prevádzkové na 37 miliónov eur ročne.
S týmito číslami však prievodná dokumentácia ministerstva k návrhu zákona nepočíta, rezort sa opiera len o výrazne nižšie odhady svojho think-tanku, Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR.
Kým štúdia EKOS Plus predpokladá ročnú stratu systému až do výšky 20 miliónov eur (pri súčasnom zapojení zálohovania aj plechoviek o niečo nižšiu stratu), štúdia IEP iba 5 miliónov eur.
Celkové náklady regulácie majú podľa štúdie rezortného IEP vyjsť na 14,5-21,1 miliónov eur.
Administratívne náklady
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.