Ako rástlo množstvo plastov v oceáne? Pozrite si grafy

Z odberu vzoriek planktónu

Prvé záznamy o plastovom znečistení oceánu, z ktorých analytici čerpali, pochádzajú z ručne písaných denníkov z päťdesiatych rokov minulého storočia. Práve vtedy sa začala viac ako pol storočia dlhá štúdia planktónu.

Údaje, ktoré analytici publikovali vo vedeckom periodiku Nature Communications, šesťdesiat rokov nepretržite zbieralo torpédové zariadenie. Navrhli ho s účelom zberu planktónu, ktorý je indikátorom kvality vody a tiež zdrojom potravy pre veľryby a mnohé ďalšie morské živočíchy.

Prevádzkovatelia zariadenia si však tiež viedli záznamy o nežiaducich predmetoch, ktoré prístroj cestou pozbieral. Zapisovali si druh „narušiteľa“, dátum a miesto, kde sa do zariadenia zachytil. Práve tieto údaje zužitkovali súčasní výskumníci, ktorým poslúžili ako zdroj informácií o plastovom znečistení morí.

Zariadenie sa označuje skratkou CPR (z angličtiny Continuous Plankton Recorder). Je približne meter dlhé a váži osemdesiatpäť kilogramov. Planktón z vody extrahuje prostredníctvom filtrov z hodvábnych vláken a od začiatku programu analyzovalo už viac ako dvestopäťdesiattisíc vzoriek.

Prístroj CPR je väčšinou pripojený na trajekty a kontajnerové lode, ktoré ho ťahajú v hĺbke asi sedem metrov pod hladinou. Bližšie si ho môžete prezrieť na videu:

Miera znečistenia bola priamo úmerná výrobe plastov

Je logické, že so zvýšenou produkciou plastov stúpal aj ich výskyt v oceáne, predovšetkým teda v posledných desaťročiach. Koncentrácia plastov výrazne vyskočila na prelome tisícročí.

Ako prvé plastové položky sa už pred vyše šesťdesiatimi rokmi v moriach objavili povrazy z rybárskych sietí – prvý záznam pochádza z roku 1957 z okolia Islandu. V roku 1965 výskumníci zaznamenali už aj plastové tašky, konkrétne neďaleko írska.

V päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa štatisticky syntetické materiály objavili v menej ako jednej odobratej vzorke vody zo sto. V deväťdesiatych rokoch sa počet znečistených odberov blížil k dvom percentám, dnes sa pohybuje medzi tromi až štyrmi percentami.

Clare Ostle, ktorá je členkou Marine Biological Association so sídlom v Plymouthe, pre The Guardian uviedla, že počet plastových tašiek sa podľa údajov, ktoré zhromažďuje zariadenie sledujúce planktón, za posledné roky ustálil. Tento fakt pripisuje najmä zvyšovaniu povedomia verejnosti o znečistení týmto plastovým výrobkom.

Množstvo plastov v oceáne sa ustálilo

Údaje, ktoré vedci prezentujú v štúdii, opisujú plastové znečistenie severného Atlantiku a priľahlých morí v rokoch 1957 až 2016. Najväčšiu časť plastových predmetov, ktoré skrížia dráhu zariadenia, tvorí rybárske náčinie, najmä siete a vlasce.

Najdôležitejšie zistenia analytici zhrnuli do troch grafov. Prvý zaznamenáva počet makroplastov, čiže plastov väčších rozmerov, ktoré sa do prístroja zachytili na meter štvorcový:

Druhý ukazuje frekvenciu, s akou sa makroplasty objavili v prepočte na počet výjazdov, ktoré zariadenie CPR absolvovalo:

Na treťom grafe vidieť frekvenciu výskytu makroplastov na kilometer dráhy, ktorú prístroj prešiel.

Zdroj: Continuous Plankton Recorder Survey

Zo všetkých grafov vyplýva, že najväčšia koncentrácia plastov bola v oceáne doposiaľ zaznamenaná s miernymi odchýlkami v rokoch 2001 a 2005. Výraznejší je aj rok 2010.

Stav z roku 2016, ktorý je posledným rokom, z ktorého údaje boli doposiaľ spracované, je porovnateľný so stavom, ktorý morskí biológovia zaznamenali o dekádu skôr, teda v roku 2006.

Nápad vznikol už v tridsiatych rokoch

Rozbory vzoriek planktónu sú navyše zdrojom údajov o mikroplastoch. Retrospektívne ich vedci začali skúmať v roku 2004, pričom zhodnotili, že množstvo mikroplastov v oceáne výrazne vzrástlo medzi sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi minulého storočia.

Prvá verzia programu na zaznamenávanie údajov o planktóne bola spustená už v roku 1931 a metodológia, ktorú vtedy vymyslel Sir Alister Hardy, sa používa dodnes. Dlhodobý program začínal v anglickom meste Hull, neskôr ho presunuli do Edinburghu a nakoniec do oblasti Plymouthu.

Zariadenie už pôsobilo v Severnom, Stredozemnom a Baltskom mori či v rôznych sladkovodných jazerách. Preplávalo už viac ako šesť a pol milióna námorných míľ. Nadštandardne veľa plastov sa do zariadenia zachytilo v Severnom mori.

Pre dnešných vedcov je kľúčové práve to, že tento program im umožňuje prístup k informáciám o oceáne z tak dlhého časového úseku. Vďaka tomu je pre nich užitočnejší ako niektoré sofistikovanejšie moderné štúdie.

Výskum zastrešuje projekt Continuous Plankton Recorder Survey.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.