Čo odhalila globálna analýza Interpolu o kriminálnych trendoch na trhu s plastovým odpadom?

V článku sa dozviete:

• aká udalosť bola veľkým medzníkom v nezákonnom nakladaní s plastovým odpadom,
• do akých krajín smerujú najväčšie množstvá tohto odpadu,
• do akej miery sa hospodárska kriminalita prelína s organizovaným zločinom,
• v ktorej krajine došlo k úmrtiu v súvislosti s nezákonnou prepravou odpadu,
• akú úlohu zohrávajú tranzitné krajiny,
• ktoré regióny budú v budúcnosti hlavnými potenciálnymi cieľmi tejto nezákonnej prepravy,
• s akým druhom falšovania dokumentov sa Interpol stretol,
• do akej miery je problémom nelegálna vnútroeurópska preprava odpadu,
• aké sumy inkasujú majitelia nelegálnych skládok za založenie požiaru,
• akým najčastejším spôsobom Slovensko nelegálne nakladá s plastovým odpadom.

Nová správa medzinárodnej policajnej organizácie Interpol s názvom „Strategická analýza Interpolu o rozvíjajúcich sa kriminálnych trendoch na globálnom trhu s plastovým odpadom od januára 2018“ (odkaz na správu nájdete na konci článku) naznačuje, že za posledné dva roky došlo k výraznému nárastu nelegálnej prepravy odpadu.

Tá je primárne smerovaná do juhovýchodnej Ázie cez viacero tranzitných krajín za účelom maskovania pôvodu odpadu.

Spotreba plastov na obyvateľa v globálnom meradle rýchlo rastie. Výsledkom je, že globálna produkcia plastového odpadu sa v dekáde od roku 2010 každoročne zvyšovala o 10 miliónov metrických ton a v roku 2018 dosiahla takmer 360 miliónov metrických ton ročne.

Samotný globálny trh s recyklovanými plastmi mal v roku 2016 hodnotu 34,8 miliardy USD a predpokladá sa, že do roku 2022 dosiahne 50,4 miliardy USD, a to bez započítania tradičného trhu so spracovaním odpadu vrátane spaľovania a skládkovania.

Väčšina krajín s vyššími príjmami má prijaté nariadenia podporujúce recykláciu plastového odpadu s pomerne vysokými cieľmi.

Zároveň však majú vysoké náklady na pracovnú silu, čo vedie k ekonomickým stimulom pre maloobchodné spoločnosti, aby vyvážali vytriedený odpad recyklačným spoločnostiam v krajinách s nižšími príjmami, kde sú náklady na prácu a spracovanie lacnejšie.

Vzostup a pád Číny

V rokoch 1992 až 2018 Čína kumulatívne doviezla až 45 % svetového plastového odpadu, čo značí, že globálny trh s plastovým odpadom výrazne závisel od prístupu k čínskemu recyklačnému sektoru.

V januári 2018 však Čína implementovala nové dovozné obmedzenia pre 24 druhov tuhého odpadu vrátane plastového odpadu.

V dôsledku tejto politiky bolo od tohto obdobia pozorované veľké presmerovanie vývozu plastového odpadu, najmä do alternatívnych cieľových krajín južnej a juhovýchodnej Ázie.

Zvýšila sa tiež preprava plastového odpadu na vnútroeurópskom trhu, hlavne do strednej a východnej Európy.

Objem exportovaného plastového odpadu do týchto krajín však nevykompenzuje objem, ktorý sa predtým zasielal do Číny.

Foto: Interpol

Ťažkosti so spracovaním a monitorovaním prebytku plastového odpadu otvorili dvere pre oportunistické trestné činy v sektore plastového odpadu, a to ako v oblasti nezákonného obchodu, tak aj nezákonného spracovania odpadu.

Aj z tohto dôvodu došlo podľa analýzy ku kontinuálnemu presmerovaniu nelegálnej prepravy odpadu do rozvíjajúcich sa importných krajín. Tento presun je určený do rovnakých cieľov ako v prípade odpadov, ktoré sa objavili na legálnom trhu od januára 2018. Je to najvýraznejší spozorovaný trend.

Aké zmeny priniesol rok 2018?

Interpol čerpal zo zdrojov 40 krajín, väčšina z nich bola pritom z Európy, dáta však poskytli krajiny naprieč všetkými kontinentmi. Medzi týmito krajinami bolo aj Slovensko či susedné Česko.

V tejto súvislosti sa vyprofilovali tri kľúčové javy. Exportné krajiny zaznamenali výrazný nárast zneškodňovania odpadu na nelegálnych skládkach, ako aj zvýšenú mieru nepravidelných požiarov odpadu.

Takýmto spôsobom sa krajiny snažia lacno čeliť veľkému množstvu neošetreného domáceho odpadu, ktorý by sa predtým vyvážal do Číny.

Krajiny, z ktorých dát Interpol čerpal / Foto: Interpol

V rozvíjajúcich sa ázijských dovážajúcich krajinách výrazné zvýšenie dovozu plastového odpadu spolu s nedostatkom donucovacích kapacít umožnilo prosperovať zariadeniam na nelegálnu recykláciu, ktoré profitovali z obchádzania nákladov na licencie a ekologické spracovanie.

Ďalej to viedlo k nárastu nezákonných skládok, a to najmä s domácim plastovým odpadom, ktorý je často menej kvalitný ako dovážaný odpad z dôvodu nedostatku miestneho systému zberu a triedenia odpadu.

Organizovaný zločin

Správa poukazuje na súvislosť medzi kriminálnymi sieťami a legitímnymi podnikmi v oblasti riadenia odpadu, ktoré sa používajú na krytie nelegálnych operácií, pričom zločinci sa pri uskutočňovaní svojich globálnych operácií často uchyľujú k finančnej trestnej činnosti a falšovaniu dokladov.

Jedna z prípadových štúdií tejto správy popisuje, ako bol starosta malého francúzskeho mesta zavraždený za pokus o zabránenie nelegálnemu skládkovaniu odpadu v jeho okolí, čo ilustruje závažnosť problému.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.