Menej odpadu aj finančné úspory. Evidenciu odpadových nádob si v Senci pochvaľujú

Všetky odpadové nádoby označili čipmi a pomocou elektronického systému získali prehľad o všetkých vývozoch odpadu v meste. Tak by sa dalo opísať smart riešenie, ktoré mesto Senec zaviedlo v rámci pilotného projektu ako prvá samospráva na Slovensku.

Senecká radnica po nasadení evidenčného systému podpísala dohodu so zberovou spoločnosťou aj s dodatkom o sankciách za odvezenie neoznačenej nádoby. Vďaka tomu sa dnes v meste vyvážajú iba označené nádoby, čo motivuje občanov k ich prihlasovaniu.

O skúsenostiach s evidenciou nádob a elektronizáciou odpadového hospodárstva sme hovorili s Ing. Jarmilou Répássyovou, prednostkou Mestského úradu Senec a Bc. Ivicou Gajdošovou, referentkou odpadového hospodárstva.

V rozhovore sa dočítate:

• ako funguje systém evidencie odpadových nádob v praxi,
• aké úspory prináša množstvový zber
• ako sa zmenila fakturácia zberovej spoločnosti voči mestu,
• aké ďalšie rozšírenia systému mesto plánuje.

Odpadové hospodárstvo nemalo pána

Pred dvomi rokmi ste v Senci začali s evidenciou odpadových nádob domácností. Prečo ste sa do projektu pustili? Zákon samospráve takúto povinnosť neukladá.

Jarmila Répássyová: Minulý evidenčný systém odpadového hospodárstva bol v značnej miere neprehľadný a neadresný a zvádzal občana k „zneužívaniu“ tohto systému vo svoj prospech. Napríklad ak mal občan voči mestu uhradený poplatok len na jednu zberovú nádobu pri svojej nehnuteľnosti, ale v dňoch vývozu vykladal aj dve alebo viac nádob.

Keďže medzi zberovou spoločnosťou a mestom nebola nastavená evidenčná komunikácia, zberová spoločnosť vyviezla všetky nádoby, ktoré boli pripravené v deň vývozu pred nehnuteľnosťami. Výsledkom takýchto javov bolo, že náklady na vývoz zmesového komunálneho odpadu (ZKO) narastali a výrazne prevyšovali príjmy mesta, ktoré plynuli z výberu poplatkov.

Vďaka tomu, že sme do tímu zamestnancov na mestskom úrade získali kolegyňu Ivicu Gajdošovú, ktorej profesionálna pracovná dráha sa viazala práve na oblasť odpadového hospodárstva (OH), sme v rámci organizačnej štruktúry založili samostatný odborný referát pre oblasť OH.

Dovtedy bola daná agenda pracovne rozdelená medzi dva útvary. Útvar ekonomiky mesta viedol agendu prihlásených poplatníkov a ďalšiu časť agendy spravoval útvar údržby, čistoty mesta a ochrany verejnej zelene, ktorý sa nosne venoval predovšetkým zabezpečovaniu úloh vyplývajúc z názvu útvaru.

Navyše, naše mesto zaznamenalo za posledné obdobie výrazný nárast nových obyvateľov vďaka realizácií viacerých developerských projektov. V súvislosti s tým získala agenda odpadového hospodárstva na svojom širšom význame.

Zostaňme ešte pri začiatkoch celého projektu. Čo vás priviedlo k myšlienke evidovať všetky odpadové nádoby v meste? Bola to Vaša vlastná iniciatíva?

Jarmila Répássyová: Prvotná myšlienka sa zrodila na konferencii prednostov územnej samosprávy, ktorú organizuje naša „stavovská“ Asociácia prednostov miest Slovenska. Tam ma zaujala prezentácia spoločnosti MIM, s.r.o., ktorej zástupcovia predstavili jednoduché a efektívne riešenie poskytujúce komplexnú evidenciu a adresnú správu v oblasti odpadov.

Po konferencii nasledovalo ďalšie stretnutie u nás na mestskom úrade, kde sme získali podrobnejšie informácie o funkcionalitách systému ESONA. Nakoľko sme v tejto agende boli už personálne posilnení a ponúkané riešenie sa nám páčilo, rozhodli sme, že pôjdeme do toho.

V iných samosprávach na Slovensku obdobný systém zatiaľ nie je zavedený, museli ste začínať prakticky na zelenej lúke. Ako ste projekt rozbiehali?

Jarmila Répássyová: Z manažérskeho hľadiska musím podčiarknuť, že pri realizácii akýchkoľvek projektov, ktoré prinášajú niečo nové do zabehnutého systému práce je dôležité dosiahnuť nadšenie pracovného tímu pre konkrétnu vec, nakoľko z toho potom vyplýva vôľa robiť aj niečo navyše.

Zmena v podobe smart riešenia ESONA sa nedotkla iba prace referenta odpadového hospodárstva, ale bolo potrebné nastaviť nové prvky aj v niektorých moduloch nášho informačného systému. V tomto smere bola dôležitá spolupráce aj s ďalšími kolegami, napríklad bolo potrebné doplniť nové informácie do evidencie poplatníkov, čo sa viazalo na systém evidencie obyvateľov a podobne.

A tu by som sa chcela poďakovať všetkým mojim kolegom, ktorí boli aktívne zapojení do tohto projektu, čo znamenalo hodiny a hodiny práce, nielen fyzickej, prejsť osobne všetky rodinné domy, bytové domy a doplniť tieto informácie do ekonomického modulu nášho informačného systému.

Zároveň by som rada podotkla, že so spoločnosťou MIM, s.r.o. nám vynikajúco zafungovala vzájomná „chémia“ pri realizácii tohto pilotného projektu. Celý tím sa vždy s entuziazmom, podobne ako naša kolegyňa, pani Gajdošová, púšťal do riešenia akéhokoľvek problému, prekážky, ktorá sa pri implementácií systému objavila.

Viete už dnes zhodnotiť, aké výsledky evidencia nádob priniesla?

Jarmila Répássyová: Nový evidenčný systémp priniesol mestu pozitívny trend v ekonomike odpadového hospodárstva, tým že doplnením nových informácií sa systém stal výrazne adresný, premietla sa zároveň v systéme priemerka tvorby odpadu na jedného obyvateľa v prepočte na rok, čím sme zaviedli finančnú motiváciu pre obyvateľov a s tým súvisiacu snahu čo najviac odpad separovať.

Tieto kroky pomohli k postupnej zmene v zmýšľaní tvorcov odpadu, teda našich obyvateľov. Prirodzene nie každému sa to páčilo, nakoľko sa to dotýka ich peňaženky. Tu musí prísť to všeobecné uvedomenie si, že odpady nie sú zdarma.

Prvé výsledky prichádzali postupne. Kým v roku 2018 sme v Senci vyprodukovali 7 763 ton zmesového komunálneho odpadu, vlani to bolo iba 7 014 ton, čo je pokles takmer o 10 %.

Ak porovnáme prvých päť mesiacov roku 2019 s rokom2020, klesli sme až o 16 % z 2 924 ton na 2 465 ton. Na druhej strane objem triedených zložiek odpadu v Senci výrazne rastie. Vlani sa v meste vytriedilo o 33%viac plastov a o 36 % viac skla ako v roku 2019. To sú výborné výsledky.

Ivica Gajdošová: Zavedenie evidencie odpadových nádob malo pre nás veľký význam. Čo sa týka fakturácie a upratania odpadového hospodárstva, s novým systémom sme veľmi spokojní. Pomaličky sa posúvame v tejto oblasti do 21. storočia.

Zavádzanie nového systému však znamenalo, že samospráva berie na seba dobrovoľne nad rámec zákona nové povinnosti. Neodrádzalo vás to?

Jarmila Répássyová: Mesto Senec je významným strediskom slovenského cestovného ruchu a je dôležité, aby sme zachovali aj do budúcnosti štandard kvalitného životného prostredia. Jedným z dôležitých prvkov, ktorý tento cieľ mesta tvorí je aj vizuálne „upratané a čisté mesto“ bez čiernych skládok.

Uvedomili sme si tiež, že ako mesto dávame do odpadového hospodárstva viac finančných prostriedkov oproti príjmom získaných z výberu poplatkov od obyvateľov, teda tvorcov odpadu. A toto nie je v súlade s platnou legislatívou.

Ivica Gajdošová: V meste so zhruba 19,5 tisíc obyvateľov nie je možné všetky odpadové nádoby fyzicky kontrolovať. V minulosti sme sa museli spoliehať na to, čo nám zberová spoločnosť vyfakturovala.

Ďalším prínosom nového systému evidencie bolo, že sme vďaka tomu urobili pasportizáciu nádob. Dnes presne vieme, koľko máme nádob, pre aký počet ľudí slúžia a ako často sa vyvážajú. Pred zavedením systému bola evidencia odpadových nádob do značnej miery neprehľadná a hlavne neadresná.

Takže nový systém sa už odráža aj v hospodárení mesta?

Ivica Gajdošová: Náklady máme plne pod kontrolou. V systéme okamžite vidíme, ak pracovníci zvozu obslúžia nádobu bez čipu. Vieme ich okamžite upozorniť a náklady na takúto odpadovú nádobu mesto zvozovej spoločnosti neuhradí. Konečne sa mestu fakturuje iba to, čo sa reálne odvezie.

Pred zavedením systému evidencie nádob sme nemali možnosť skontrolovať fakturované sumy so skutkovou realitou.

Obyvatelia vykladajú menej nádob

Zatiaľ sme o evidencii nádob hovorili iba z pohľadu mesta. Aké boli reakcie ľudí?

Jarmila Répássyová: Spočiatku sa to mnohým našim spoluobčanom nepozdávalo a sťažovali sa. Tých, ktorí danú zmenu oceňovali bolo počuť akosi menej. Na to sme však zvyknutí a netýka sa to iba agendy odpadov. Myslím, že ako spoločnosť sme vo všeobecnosti nastavení skôr veci kritizovať ako chváliť. Samozrejme navyše v prípade, ak sa to týka našich životných nákladov.

Ivica Gajdošová: Musím však povedať, že mnohí obyvatelia oceňujú novú klientsku zónu, vďaka ktorej majú nepretržite prehľad o tom, za aké množstvo odpadu platia. Vedia sa ľahko zorientovať vo vydaných rozhodnutiach a poplatky môžu uhradiť online.

K tomu, čo povedala pani Jarmila Répássyová, by som doplnila, že s novou evidenciou odpadových nádob mali problém najmä „čierne duše“, ktoré sa už ďalej nemôžu vyhýbať poplatkom.

Senčania si navyše začali uvedomovať, že existuje aj odpad .Súbežne s novým systémom sme zaviedli množstvový systém poplatku, vtedy mnohí ľudia zistili, že budú platiť za každú odpadovú nádobu. Začali prehodnocovať a z počtu viacerých nádob im aktuálne stačí jedna.

Získali vďaka evidencií nádob nové informácie aj obyvatelia?

Ivica Gajdošová: Obyvatelia majú prostredníctvom internetu dostupnú klientsku zónu, kde každý poplatník vidí presne to isté, čo vidíme my. Má prehľad o tom, kedy bola jeho nádoba vysypaná, pričom každá jedna nádoba je v systéme presne lokalizovaná.

Medzi ďalšie výhody patrí tiež to, že občan získa prehľad o výmeroch a platbách, možnosť online úhrady, informácie o zmenách a výnimkách vo vývozoch a dôležité informácie mesta o odpadoch.

Ako vyzerá evidencia nádob v praxi pri zvoze odpadu? Pracovníci zvozu pri každom výsype skenujú kód nádoby?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.