NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Firma ponúka riešenie pre transparentný proces evidencie a správy odpadových nádob

Systém umožňuje zaviesť kontrolu v procese odvozu odpadu a pomáha znížiť skryté náklady za odvoz a likvidáciu odpadu.

Poriadok v odpadoch znižuje náklady

Foto: Fotolia

Na konci minulého roka sa roztrhlo vrece so správami o zvyšovaní poplatkov za komunálny odpad zo strany viacerých miest a obcí. Určite nejedna samospráva mala hlavu v smútku z toho, ako toto nepopulárne opatrenie vysvetliť občanom. Nemusí ale ísť o jednorazové boľačky. Ani výhľad pre najbližšie roky nevyzerá byť optimistický a mnohé obce budú čeliť ďalším tlakom na zvyšovanie poplatkov.

Náklady na odpad rastú

Hlavným dôvodom rastu miestneho poplatku za komunálny odpad pre občanov v mnohých obciach je najmä zvýšenie poplatku za uloženie komunálneho odpadu na skládku. V legislatíve je ukotvené jeho postupné zvyšovanie pre aktuálny aj nasledujúci rok.

Navyše rastie jeho diferencovanie podľa miery triedenia, preto sa zdražovanie relatívne najviac dotkne obcí, ktoré málo separujú. V obciach, kde vytriedili menej ako 10 % komunálneho odpadu, platili v roku 2019 za tonu uloženého odpadu zákonný poplatok 17 eur. Od roku 2021 to bude pri takejto nízkej miere triedenia až 33 eur za tonu.

Ďalší vplyv na budúce náklady obcí bude mať aj na konci minulého roka schválená novela zákona o odpadoch. Zavádza napríklad povinnú úpravu odpadov pred ich zneškodnením na skládkach, povinnosť mať inštalovaný systém váženia odpadu na zberových vozidlách, či zrušenie výnimky, ktorá obciam umožňovala nezbierať biologicky rozložiteľný kuchynský odpad ak preukážu, že je to pre ne ekonomicky neúnosné.

Investície a prevádzkové náklady s tým spojené sa v prípade komunálnych odpadov pravdepodobne premietnu do cien za vývoz. Zaplatia ich obce a v konečnom dôsledku občania v miestnom poplatku. Nehovoriac o tom, že mnohé samosprávy zvyknú dofinancovať náklady na nakladanie s komunálnym zmesovým odpadom z vlastného rozpočtu napriek tomu, že za túto službu majú platiť občania.

Okrem uvedených legislatívnych vplyvov je potrebné zobrať do úvahy aj ekonomický vývoj, pretože vo všeobecnosti platí, že bohatšie krajiny majú tendenciu produkovať aj viac odpadu na jedného občana. To potvrdzuje aj nedávny vývoj v produkcii komunálneho odpadu na Slovensku. Zatiaľ čo v roku 2000 sa ho vyprodukovalo v priemere 254 kilogramov na osobu, v roku 2017 to bolo už 378 kilogramov. Priemer v krajinách EÚ bol v roku 2017 až 486 kilogramov komunálneho odpadu na osobu.

Zodpovednejšie triediť

Dobrou správou pre obce je, že existuje dostatočný priestor pre zvýšenie miery recyklácie. Viac separovaného odpadu znamená menej zmesového. A keďže obce primárne nenesú náklady na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znamená to pre nich aj nižšie náklady.

Miera recyklácie komunálneho odpadu je na Slovensku jedna z najnižších v EÚ. Až dve tretiny komunálneho odpadu sú ukladané na skládky, kam sa zbytočne ukladá asi 40 percent biologicky rozložiteľného odpadu a 40 percent recyklovateľných zložiek, ako sú plasty, papier, sklo a kov.

V podpore triedeného zberu majú mnohé obce ešte stále veľké rezervy. Napríklad niekde chýbajú zberné dvory. Obyvatelia nemajú k dispozícii v dostupnej vzdialenosti kontajnery na triedený zber odpadov, alebo chýba podpora domáceho či komunitného kompostovania.

Adresné platby za vývoz

Vytvoriť pre občanov podmienky pre triedenie odpadov je nevyhnutné, ale nie postačujúce. Ak chcú obce dostať náklady pod kontrolu, musia začať finančne motivovať občanov, aby viac triedili odpad.

V tomto smere nie je situácia na Slovensku príliš lichotivá. Väčšina obcí účtuje svojim obyvateľom ročný paušálny poplatok, ktorý je pre všetkých obyvateľov obce rovnaký bez ohľadu na vyprodukované množstvo odpadu. Takáto forma poplatku nemotivuje občanov k zníženiu produkcie alebo k zvýšeniu triedenia, resp. ku kompostovaniu odpadov.

Ekonomickú motiváciu je možné zabezpečiť uplatnením princípu „zaplať toľko, koľko vyhodíš“, ktorý zároveň prináša aj spravodlivejší systém poplatkov, v ktorom každý občan platí podľa toho, koľko odpadu produkuje.

Na Slovensku je možné tento princíp realizovať prostredníctvom tzv. množstvového zberu, ktorý sa v praxi uplatňuje v dvoch rôznych formách. Rozšírenejší je kontajnerovo-intervalový zber, kedy sa výška poplatku pre občana vypočíta podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby, ktorú používa.

Táto forma je jednoduchšia na zavedenie, keďže nie je nutné sledovať jednotlivé vývozy a môže byť vhodná napríklad pre obyvateľov žijúcich v bytových domoch. Samozrejme, to platí za predpokladu, že vývozca naozaj vyváža v dohodnutom intervale a poplatník v tomto intervale nádobu vykladá na vývoz.

Menej zaužívaná je druhá forma, kedy obec pri výške poplatku zohľadní aj reálny počet uskutočnených vývozov. V tomto prípade je potrebné sledovať vyvezený odpad od jednotlivých domácností pomocou žetónov, čiarových a QR kódov, alebo pomocou tzv. RFID čipov.

RFID je bezkontaktná technológia, ktorá pracuje na princípe elektromagnetického vlnenia a umožňuje jednoznačnú identifikáciu smetných nádob pri ich výsype. Poplatok za odpad sa následne odvíja od skutočne vyvezeného množstva odpadu. Čím viac občan vytriedi, tým menej zmesového odpadu vyprodukuje a tým menej zaplatí na poplatkoch za zmesový odpad.

Takto sa uplatňuje princíp „zaplať toľko, koľko vyhodíš“ a v praxi dosahuje aj lepšie výsledky. Zo štúdie analytického inštitútu na ministerstve životného prostredia vyplýva, že ak sa množstvový zber v obci realizuje formou kontajnerovo-intervalového zberu, množstvo zmesového odpadu sa znižuje o 11 %.

Ak obec monitoruje vyvezený odpad jednotlivých domácností a poplatky zohľadňujú skutočný počet vývozov, množstvo zmesového odpadu v obciach sa znižuje až o 31 % v porovnaní s paušálnym poplatkom.

Bez neplatičov a „čiernych pasažierov“

Evidovanie vývozov zavádza do systému celkový poriadok. Vo vzťahu k vývoznej spoločnosti umožňuje obci kontrolovať oprávnenosť finančných nákladov na zber odpadu, keďže obec má k dispozícii údaje o skutočnom počte vyvezených zberných nádob. Rovnaké informácie o skutočnom počte vyvezených zberných nádob má aj zberová spoločnosť.

Vo vzťahu k občanom odstraňuje zavedenie adresného systému sledovania skutočného počtu vývozov anonymitu a poskytuje prehľad o produkcii odpadu, čo vytvára nielen pozitívny psychologický efekt na obyvateľov, ale dochádza aj k eliminovaniu „čiernych pasažierov“.

Napríklad v Senci, kde v auguste 2018 spoločnosť MIM s.r.o. zaviedla monitorovací systém ESONA s RFID čipmi a elektronickou evidenciou odpadu, došlo v krátkom čase k prihláseniu zberných nádob od „čiernych pasažierov“.

Mesto Senec po zavedení smart evidenčného systému podpísalo dohodu so zberovou spoločnosťou aj s dodatkom o sankciách za odvezenie neoznačenej nádoby. Vývozná spoločnosť tak vyváža iba označené nádoby, čo motivuje občanov k ich prihlasovaniu.

Eliminovať riziká

Zásadnejšie uplatňovanie princípu „plať za to, čo vyhodíš“ so sebou prináša aj riziko vytvárania čiernych skládok, či domáceho spaľovania odpadu. Uvedené riziko je možné minimalizovať tým, že obec spoplatní zmesový komunálny odpad nielen podľa jeho vyprodukovaného množstva, ale aj podľa množstva vytriedeného komunálneho odpadu.

Vytvorí sa tak priama finančná motivácia na minimalizáciu produkcie zmesového komunálneho odpadu a zároveň zvýšenie triedenia. Uvedený postup umožnila minulý rok schválená legislatívna zmena, ktorá dovoľuje obci znížiť poplatok za odpad tomu občanovi, ktorý preukáže, že vytriedil určený podiel zložiek komunálneho odpadu. Najjednoduchšie a najspravodlivejšie sa to bude dať preukázať práve v obciach, kde budú podrobne evidovať nielen zmesový odpad, ale aj triedený zber.

Samozrejme, pre elimináciu rizika nezákonne uložených odpadov je potrebné mať zároveň aj dostatočnú infraštruktúru pre triedený zber, či efektívne nastavený systém poplatkov, napríklad s minimálnym poplatkom, či systémom poskytovaných zliav.

Napriek existencii jednoznačných finančných a environmentálnych benefitov množstvového zberu je alarmujúce, že len necelých 13% obyvateľov Slovenska platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Aktuálne prijaté legislatívne zmeny nútia obce sa viac zamerať na odpadové hospodárstvo.

Plošné zvyšovanie poplatkov za odpad nie je jedinou cestou, ako môžu obce reagovať na zvyšujúce sa náklady. Ak si včas urobia „poriadok v odpadoch,“ nebudú musieť o pár rokov presviedčať svojich občanov, že neexistuje iná cesta ako ďalšie zvyšovania poplatkov.

Matej Šiškovič, konzultant MIM, s.r.o.



Mohlo by vás zaujímať

Ako odstaviť medveďov od vyberania odpadu z kontajnerov?

Ako odstaviť medveďov od vyberania odpadu z kontajnerov?

Dôkladné zabezpečenie odpadových nádob voči vniknutiu medveďov je jediným riešením.

Porucha smetiarskeho auta môže vyjsť draho, preventívny servis ušetrí tisíce eur

Porucha smetiarskeho auta môže vyjsť draho, preventívny servis ušetrí tisíce eur

Drahým opravám komunálnej techniky pomôže predísť preventívny servis. Slovenská firma ho ponúka v rámci servisného paušálu.

Banská Bystrica sa stala lídrom v zbere a recyklácii elektroodpadu

Banská Bystrica sa stala lídrom v zbere a recyklácii elektroodpadu

Obyvatelia Banskej Bystrice už tretí rok úspešne využívajú sieť stacionárnych červeno-bielych kontajnerov určených na zber malého elektroodpadu, batérií a akumulátorov.