Ukladanie vytriedených odpadov na skládky zakazuje zákon o odpadoch. Podľa vedúcich predstaviteľov envirorezortu sa zákaz masívne porušuje a je preto potrebné meniť legislatívu.
Vytriedené plasty, papier, sklo či kovy je na Slovensku od roku 2015 zakázané ukladať na skládky odpadov. Skládkovanie vytriedených odpadov, na ktoré sa vzťahuje tzv. rozšírená zodpovednosť odpadov explicitne zakazuje §13 písm. e) bod 7 zákona o odpadoch.
Predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) však upozorňujú, že tento zákaz sa na Slovensku masívne porušuje. Protizákonné skládkovanie vytriedených odpadov pritom uvádzajú ako jeden z dôvodov na zmeny v odpadovej legislatíve.
Envirorezort sme preto oslovili s otázkami, ako ministerstvo zistené porušenia zákona rieši, aký počet porušení zákona eviduje a ktorých skládok sa tieto prípady týkajú. Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sme sa zároveň pýtali, koľko porušení zákona v tejto veci zistila v roku 2020 a koľkými prípadmi sa inšpektori aktuálne zaoberajú.
V oboch prípadoch sme dostali odpovede s rovnakým záverom.
Bakyta: Na skládky ide 50 % vytriedených plastov
Predstavitelia envirorezortu v uplynulých mesiacoch upozornili na protizákonné nakladanie s vytriedeným odpadom opakovane. Porušovane zákazu skládkovať vytriedené odpady pritom používali ako jeden z hlavných argumentov na zmeny v odpadovej legislatíve.
Michal Bakyta, donedávna generálny riaditeľ odpadovej sekcie MŽP SR a v súčasnosti poradca štátneho tajomníka pre oblasť odpadového hospodárstva, pri konzultáciách s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 o rozšírenej zodpovednosti výrobcov v októbri 2020 povedal, že z vytriedeného plastového odpadu končí na skládkach polovica. Tvrdením odôvodňoval potrebu cenovej regulácie tzv. recyklačných poplatkov.
Michal Bakyta | Foto: Odpady-portal.sk
„Pán Bakyta uviedol, že takáto regulácia je z pohľadu ministerstva nutná, nakoľko čísla za SR sú veľmi nízke – 30 % plastov sa vyzbiera a z toho 50 % skončí aj tak na skládkach odpadov,“ píše sa v zázname z konzultácií zverejnenom na webe MŽP SR (strana 3).
Na rovnaký problém M. Bakyta poukázal tiež na októbrovej diskusii v Štátnom geologickom ústave D. Štúra v Bratislave, ktorá bola venovaná tej istej téme (vo videu od 06:16).
„Vieme, a to aj z odborných diskusií na ministerstve životného prostredia, že všetky plasty, ktoré skončia v žltých nádobách, následne neskončia na materiálovom zhodnotení, to je tá pomyselná recyklácia, alebo prípadne v cementárenskej peci, to je spálenie tuhého alternatívneho paliva. Táto situácia je žalostná a trvalo neudržateľná,“ vyhlásil.
Smatana: Problém existuje, vyrieši ho ISOH
Na skládkovanie vytriedených zložiek komunálneho odpadu okrem toho koncom decembra 2020 upozornil tiež štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana v rozhovore pre denník SME.
„Áno, toto sa, žiaľ, dialo,“ uviedol v reakcii na otázku, či vyzbierané plasty zo žltých nádob končia na skládkach. „Bolo to porušenie viacerých predpisov, ale neexistoval mechanizmus, ako to vymáhať.“
Juraj Smatana | Foto: Odpady-portal.sk
Problém pritom podľa J. Smatanu už o necelý rok vyrieši spustenie informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH).
„Od roku 2022 to bude monitorované integrovaným systémom odpadového hospodárstva, takže aj keby si niekto vymyslel nejaký papierik, tak by sa dopustil trestného činu a prišli by sme na to krížovou kontrolou, pretože každý subjekt bude dodávať do informačného systému údaje.“
Zákaz platí už šesť rokov
Zákon o odpadoch na Slovensku zakazuje skládkovanie vytriedeného odpadu od roku 2015. Zákaz platí pre všetky vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov: plasty, papier, sklo a kovy.
„Zakazuje sa zneškodňovať skládkovaním - vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,” píše sa v §13 písm. e) bod 7 zákona.
Ten istý paragraf zákona (písm. g) bod 1) zároveň zakazuje aj spaľovanie takého odpadu „ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie, okrem odpadu, ktorý je nezhodnotiteľným zvyškom z týchto činností zhodnocovania takto oddelene vyzbieraného odpadu, ak nie je možný alebo účelný postup podľa §6.“
MŽP neeviduje žiaden podnet
V súvislosti s informáciami o skládkovaní vytriedených odpadov, ktorými predstavitelia rezortu odôvodňujú legislatívne zmeny v odpadovom hospodárstve, sa redakcia Odpady-portal.sk obrátila na ministerstvo.
Zaujímalo nás, ako MŽP SR zistené porušenia zákona rieši, aký počet prípadov eviduje a na ktorých skládkach vytriedené odpady končia.
„Ministerstvo neeviduje žiadny podnet podaný pre porušenie predmetného ustanovenia (§13 písm. e) bod 7) zákona o odpadoch,“ reagovala Monika Szabó z Odboru komunikácie MŽP SR.
„V prípade porušenia zákazu kontrolu vykonáva Slovenská inšpekcia životného prostredia,“ uviedla M. Szabó.
SIŽP o porušeniach nevie
S otázkami sme preto oslovili aj inšpekciu životného prostredia. Z reakcie, ktorú nám poskytla Tamara Lesná z Ústredia SIŽP, vyplýva, že inšpektori v roku 2020 nezaznamenali porušenie zákazu skládkovania vytriedených odpadov pri žiadnej z viac ako 200 kontrol.
„Ani v jednom prípade sa nezistilo porušenie povinnosti v spojitosti so zákazom podľa § 13 písm. e) bod 7 zákona o odpadoch,“ reagovala T. Lesná.
„Kontrolované subjekty neporušili tento zákaz a odovzdali vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, za účelom ich zneškodnenia skládkovaním,“ uzavrela T. Lesná.
Ako kontrolovali?
Zostáva vám 14% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.