NATUR-PACK

Bioplasty neznamenajú automaticky menej emisií, upozorňujú vedci

Pri posudzovaní vplyvu plastov na rastlinnej báze na životné prostredie treba brať do úvahy viaceré faktory, napríklad premenu prirodzenej vegetácie na poľnohospodársku pôdu.

Bioplasty neznamenajú automaticky menej emisií, upozorňujú vedci
Foto: Pexels, Tom Fisk

Udržateľnosť s otáznikom

Vedci z Univerzity v Bonne skúmali faktory, ktoré ovplyvňujú celosvetové dopady spojené s využívaním pôdy. Zamerali sa tiež na emisie CO2 súvisiace s plastmi na rastlinnej báze.

Plasty, ktoré sú namiesto fosílnych palív vyrobené z plodín, akými sú kukurica alebo cukrová trstina, sa vo všeobecnosti považujú za udržateľné. Jedným z dôvodov je, že rastliny viažu oxid uhličitý, čo kompenzuje uhlík, ktorý sa do atmosféry uvoľňuje pri likvidácii plastov.

Má to však háčik. Záujem o suroviny na výrobu bioplastov rastie, následkom čoho sa zvyšuje aj dopyt po pozemkoch. S nedostatkom obrábanej plochy často dochádza k výrubu lesov a k premene prirodzenej vegetácie na poľnohospodársku pôdu. Pri tomto procese sa veľké množstvo CO2 uvoľňuje.

Predpoklad, že uprednostňovanie bioplastov nemusí nevyhnutne viesť k vyššej ochrane životného prostredia, potvrdili vedci z Univerzity v Bonne v novej štúdii. Zistili, že udržateľnosť bioplastov na rastlinnej báze závisí do veľkej miery od krajiny pôvodu, jej obchodných vzťahov a konkrétnej spracovávanej suroviny.

Model prispôsobili rôznym parametrom

Rovnako ako v predchádzajúcich analýzach, aj teraz vedci použili na simulovanie vplyvu rastúcej ponuky bioplastov globálny, flexibilný a modulárny ekonomický model vyvinutý na Univerzite v Bonne, ktorý vychádza zo svetovej databázy.

Pre účely súčasnej štúdie vedci pôvodný model upravili oddelením konvenčných plastov a bioplastov, ako aj niektorých plodín, ako je kukurica a maniok.

„Je to kľúčové pre lepšie zobrazenie dodávateľského reťazca bioplastov v hlavných produkčných regiónoch a pre hodnotenie ich environmentálnych dopadov z hľadiska životného cyklu,“ uvádza poľnohospodárska inžinierka Dr. Neus Escobar, ktorá výskum na Univerzite v Bonne viedla.

V súčasnej štúdii spolu s kolegom Dr. Wolfgangom Britzom zohľadnili úbytok prirodzenej vegetácie v celosvetovom meradle. Vypracovali odhady týkajúce sa ľahko dostupnej pôdy, ktorá by sa dala premeniť na poľnohospodárske účely na regionálnej úrovni, a prispôsobili parametre modelu.

V predchádzajúcej publikácii už vedci z Bonnu rozčlenili výrobu konvenčných plastov a bioplastov v Brazílii, Číne, Európskej únii a USA, teda v celkoch, ktoré stoja na čele výroby bioplastov.

foto: Pexels

Do najnovšej štúdie zahrnuli aj Thajsko, v ktorom sú rozšírené lesy bohaté na uhlík. Odborníci očakávajú, že sa táto ázijská krajina v blízkej budúcnosti stane popredným svetovým producentom biologicky odbúrateľných plastov.

„Všetky tieto úpravy v modeli sú potrebné pre odhad globálneho šírenia politík alebo technológií,“ hovorí Dr. Wolfgang Britz, ktorý so svojím tímom pracoval na rozšírení modelu s cieľom odvodiť ukazovatele udržateľnosti s ohľadom na celosvetové zmeny využívania pôdy.

Rozhodujúce faktory: krajina pôvodu a suroviny

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)