Bioplasty neznamenajú automaticky menej emisií, upozorňujú vedci

Udržateľnosť s otáznikom

Vedci z Univerzity v Bonne skúmali faktory, ktoré ovplyvňujú celosvetové dopady spojené s využívaním pôdy. Zamerali sa tiež na emisie CO2 súvisiace s plastmi na rastlinnej báze.

Plasty, ktoré sú namiesto fosílnych palív vyrobené z plodín, akými sú kukurica alebo cukrová trstina, sa vo všeobecnosti považujú za udržateľné. Jedným z dôvodov je, že rastliny viažu oxid uhličitý, čo kompenzuje uhlík, ktorý sa do atmosféry uvoľňuje pri likvidácii plastov.

Má to však háčik. Záujem o suroviny na výrobu bioplastov rastie, následkom čoho sa zvyšuje aj dopyt po pozemkoch. S nedostatkom obrábanej plochy často dochádza k výrubu lesov a k premene prirodzenej vegetácie na poľnohospodársku pôdu. Pri tomto procese sa veľké množstvo CO2 uvoľňuje.

Predpoklad, že uprednostňovanie bioplastov nemusí nevyhnutne viesť k vyššej ochrane životného prostredia, potvrdili vedci z Univerzity v Bonne v novej štúdii. Zistili, že udržateľnosť bioplastov na rastlinnej báze závisí do veľkej miery od krajiny pôvodu, jej obchodných vzťahov a konkrétnej spracovávanej suroviny.

Model prispôsobili rôznym parametrom

Rovnako ako v predchádzajúcich analýzach, aj teraz vedci použili na simulovanie vplyvu rastúcej ponuky bioplastov globálny, flexibilný a modulárny ekonomický model vyvinutý na Univerzite v Bonne, ktorý vychádza zo svetovej databázy.

Pre účely súčasnej štúdie vedci pôvodný model upravili oddelením konvenčných plastov a bioplastov, ako aj niektorých plodín, ako je kukurica a maniok.

„Je to kľúčové pre lepšie zobrazenie dodávateľského reťazca bioplastov v hlavných produkčných regiónoch a pre hodnotenie ich environmentálnych dopadov z hľadiska životného cyklu,“ uvádza poľnohospodárska inžinierka Dr. Neus Escobar, ktorá výskum na Univerzite v Bonne viedla.

V súčasnej štúdii spolu s kolegom Dr. Wolfgangom Britzom zohľadnili úbytok prirodzenej vegetácie v celosvetovom meradle. Vypracovali odhady týkajúce sa ľahko dostupnej pôdy, ktorá by sa dala premeniť na poľnohospodárske účely na regionálnej úrovni, a prispôsobili parametre modelu.

V predchádzajúcej publikácii už vedci z Bonnu rozčlenili výrobu konvenčných plastov a bioplastov v Brazílii, Číne, Európskej únii a USA, teda v celkoch, ktoré stoja na čele výroby bioplastov.

foto: Pexels

Do najnovšej štúdie zahrnuli aj Thajsko, v ktorom sú rozšírené lesy bohaté na uhlík. Odborníci očakávajú, že sa táto ázijská krajina v blízkej budúcnosti stane popredným svetovým producentom biologicky odbúrateľných plastov.

„Všetky tieto úpravy v modeli sú potrebné pre odhad globálneho šírenia politík alebo technológií,“ hovorí Dr. Wolfgang Britz, ktorý so svojím tímom pracoval na rozšírení modelu s cieľom odvodiť ukazovatele udržateľnosti s ohľadom na celosvetové zmeny využívania pôdy.

Rozhodujúce faktory: krajina pôvodu a suroviny

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.