Eversheds Sutherland

Dovezený plastový odpad má pre rozvojové krajiny hospodársky prínos, naznačuje štúdia

Vedci analyzovali jedenásť rokov ekonomických údajov a dospeli k záveru, že zovšeobecnenie, že bohaté krajiny presúvajú plastový odpad spolu so všetkými súvisiacimi problémami do krajín s nižšími príjmami, nie je celkom správne.

Dovezený plastový odpad má pre rozvojové krajiny hospodársky prínos, naznačuje štúdia
Foto: Pexels

S odpadom súvisí rast HDP

Už niekoľko desaťročí prepravujú bohaté krajiny plastový odpad, a s ním aj problémy týkajúce sa životného prostredia, do menej prosperujúcich častí sveta. Z novej analýzy dát sa zdá, že tento zdanlivo nerovný obchod môže mať aj potenciálnu svetlú stránku: vedci zistili, že z plastového odpadu môžu mať pre krajiny s nižšími príjmami ekonomický úžitok.

štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Journal of World-Systems Research, analyzovali Yikang Bai z Washingtonskej štátnej univerzity a Jennifer Givens zo Štátnej univerzity v Utahu jedenásť rokov údajov o celosvetovom obchode s plastmi, pričom ich porovnávali s ekonomickými opatreniami týkajúcimi sa osemdesiatich piatich krajín. Dospeli k záveru, že v krajinách s nižšími príjmami dovoz plastového odpadu súvisel s rastom hrubého domáceho produktu na obyvateľa.

„Naša štúdia poskytuje detailné pochopenie globálneho obchodu s plastovým odpadom. Médiá často situáciu prezentujú tak, že rozvinuté krajiny týmto spôsobom presúvajú škody na životnom prostredí do menej rozvinutých krajín. Má to však aj ďalšiu stránku: plastový odpad by sa v prvom rade dal použiť ako zdroj, aj keby v konečnom dôsledku stále mohol prispieť k environmentálnej záťaži menej rozvinutých krajín,“ hovorí Yikang Bai.

Autori štúdie zdôrazňujú, že plastový odpad zostáva veľkým problémom, najmä pre rozvojové krajiny, keďže väčšina sa nerecykluje a dokonca aj plasty, ktoré sa recyklujú, majú v konečnom dôsledku negatívny vplyv na životné prostredie.

Výskum však naznačuje, že s časťou plastového odpadu sa pred likvidáciou obchoduje a hľadá sa mu v rozvojových krajinách opätovné využitie. V predošlom výskume už bolo dokázané, že v krajinách s nižšími príjmami to takto funguje s elektronickým odpadom – k jeho likvidácii ani zďaleka nedochádza hneď po dovoze zo zahraničia.

V bohatších častiach sveta sa často za odpad považuje aj stále funkčná elektronika, ktorá sa v rozvojových krajinách väčšinou opravuje a dlho ešte ďalej slúži, kým sa skutočne zlikviduje. Pre krajiny s nižšími príjmami je týmto spôsobom odpad cenným zdrojom, preto majú motiváciu ho dovážať.

Časť plastov sa recykluje

V rámci štúdie Yikang Bai a Jennifer Givens analyzovali údaje od Organizácie Spojených národov a Svetovej banky, pričom skúmali niekoľko ekonomických premenných, ako aj obchodné informácie o bežnom plastovom odpade, napríklad polyetyléne a polystyréne.

Vyhodnotili údaje o štyridsiatich piatich krajinách s vysokými príjmami, z ktorých väčšina sa nachádza na severnej pologuli, vrátane európskych krajín a Spojených štátov, a porovnali ich s údajmi o štyridsiatich krajinách s nižšími príjmami, predovšetkým z globálneho juhu, ako sú Botswana, Salvádor a Vietnam.

INISOFT

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)