“V budúcnosti bude existovať množstvo odpadov s vysokou energetickou hodnotou, ktoré radi umiestnime do vhodných energetických zariadení,” uviedol zástupca českých odpadárskych firiem.
České odpadárske spoločnosti hlásia problém s umiestňovaním zvyškov z triedenia plastov. Vláda schválila novelu zákona o odpadoch, podľa ktorej každý výstup z úpravy odpadu musí byť umiestnený niekam mimo skládky.
“Podľa novej legislatívy defacto nemôže vznikať nevyužiteľný odpad,” uviedol Petr Havelka výkonný riaditeľ Českej asociácie odpadového hospodárstva na nedávnej konferencii Dny teplárenství a energetiky. Podobný stav hrozí aj na Slovensku po zavedení povinnej úpravy odpadu pred skládkovaním od roku 2023.
V článku sa dozviete:
- prečo stúpa množstvo nechceného odpadu vo farebných nádobách
- prečo sa dokáže materiálovo zhodnotiť iba 30 % obsahu žltých kontajnerov na plast
- ako zákaz voziť výmety na skládky vplýva na efektívnosť triediacich liniek
- aké sú možnosti nakladania s nerecyklovateľným odpadom
- prečo je ZEVO na upravený odpad riešenie
- čo je podľa niektorých názorov väčší problém ako nerecyklovateľné plasty
- prečo podľa bývalého českého premiéra neexistujú stále dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu
- čo si myslia prevádzkovatelia roštových ZEVO o úprave odpadu
- bude Európska komisia podporovať vôbec nejaké ZEVO?
Odpadárske firmy, ktoré zastrešuje ČAOH, spracujú spolu zhruba 2,5 milióna ton komunálneho odpadu ročne, putujúceho na materiálové alebo energetické zhodnotenie. “To je množstvo, ktoré by ZEVO v pražských Malešiaciach energeticky zhodnocovalo sedem rokov.”
So zvyšujúcim sa tlakom na triedenie komunálneho odpadu, rastúcej cene zmesového odpadu a presmerovávaním do farebných kontajnerov stúpa aj množstvo nečistôt v týchto nádobách. Nechcený materiál sa však často nedá materiálovo ani energeticky zhodnotiť.
“V žltej nádobe je zhruba 40 druhov plastov, mnohé z nich v kombinácii s PVC. Taký materiál nechce firma materiálovo zhodnocujúca odpad, ani energetici. Tak čo s tým? Niekam to treba umiestniť, nemôžete to držať na sklade mesiace alebo roky.”
Nevyužiteľné výmety z triedenia plastov predstavujú až 70 % obsahu žltých kontajnerov a množstva odpadu, ktorý prejde triediacimi a dotrieďovacími linkami. Iba 30 % sa dokáže materiálovo uplatniť.
Triedi sa iba to, čo má uplatnenie
Okrem hromadenia sa plastových výmetov v skladovacích priestoroch triediacich liniek v súčasnosti, môže byť dôsledkom legislatívneho opatrenia aj obmedzovanie procesu triedenia v dôsledku neuplatnenia všetkých vytriedených zložiek. Predstaviteľ odpadárskeho združenia upozornil, že zatiaľ čo pred vyše 10 rokmi dokázali triediace linky vytriediť a uplatniť 70 % spracovávaných odpadov, v súčasnosti je pomer opačný.
“Dôvodom nie je šikovnejší personál v tej dobe. Linka iba mala uplatnenie na to, čo sa triedilo. Triediace linky budú vždy triediť to, čo dokážu uplatniť na trhu.” Súčasnú tretinovú účinnosť liniek podľa neho ešte viac podkopáva legislatívne obmedzenie pri umiestňovaní odpadu.
Proces triedenia sťažuje aj rastúci tlak na vyššiu mieru separácie a zdražovanie zmesového odpadu, čím sa zvyšuje podiel nečistôt v nádobách s triedeným odpadom. Túto skutočnosť potvrdzujú aj rastúce náklady obcí na zvoz a spracovanie plastového odpadu, ktoré medziročne stúpli 2,5-násobne a ďalej rastú.
Kam s nerecyklovateľným plastom
Podľa zástupcu odpadárskych firiem ako prvá možnosť v zmysle odpadovej hierarchie uplatnenia tohto materiálu sa núka v podobe recyklačných liniek. Avšak ich kapacity sú limitované a majú záujem iba o to, čo dokážu predať výrobcom. Viac nie. “Pokiaľ sa nezmenia podmienky pre odbyt recyklátu, ťažko očakávať, že sa zvýši dopyt po materiálovom využití.”
Energetické zhodnotenie v potrebnom množstve v existujúcich ZEVO zariadeniach je tiež problematické kvôli vysokej výhrevnosti takýchto plastov. “Ide o materiál s výhrevnosťou medzi 20-30 MJ/kg. To si nikto len tak nepustí do roštového kotla. Iba v rozumnom pomere s ostatným odpadom, inak si prevádzkovateľ ohrozuje technológiu.”
Možným riešením energetického zhodnotenia by mohli byť aj cementárne. Ale aj tieto zariadenia majú svoje limity. “Fungujú na dlhodobých zmluvných dodávkach. Neprijímajú však výmety, ale homogenizovanú zmes v podobe paliva určitej kvality a výhrevnosti.”
ZEVO na upravený odpad ako riešenie
Reálnym riešením sú podľa Havelku moderné ZEVO zariadenia, ktoré dokážu spracovať aj výhrevnejšie palivá z odpadu. “Keby tu také boli, dnes by sme sa nerozprávali o probléme s výmetmi z triedenia plastov. Alebo by existoval, ale šlo by iba o odpad s obsahom chlóru.”
Upozorňuje, že je správne chcieť skládkovať čo najmenej obsahu farebných kontajnerov. Ale zákazom zo dňa na deň to nejde, pretože neexistujú alternatívne spôsoby. “Treba začať budovaním kapacít na materiálové aj energetické využívanie upraveného odpadu.”
Pri dosahovaní cieľa 65 % recyklácie komunálneho odpadu treba podľa neho upravovať 80-85 % jeho množstva, aby bola šanca zrecyklovať požadovanú úroveň.
“V budúcnosti tu bude existovať zásoba odpadov s vysokou energetickou hodnotou, ktoré radi umiestnime do vhodných energetických zariadení. Som rád, že niektoré vznikajú, no zatiaľ je to málo. Dúfam, že ich vznikne dostatočné množstvo,” uviedol.
Chýba jasný signál pre investorov
Zostáva vám 36% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.