Vedci analyzovali globálny hodnotový reťazec plastov a zistili, že dopady výroby plastov na životné prostredie a ľudské zdravie sú väčšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Emisie z výroby sú podhodnocované
Celosvetový dopyt po plastoch sa za posledných štyridsať rokov zvýšil štvornásobne a očakáva sa, že bude rásť aj naďalej. Výskum globálneho vplyvu plastov na životné prostredie sa zameriava predovšetkým na fázu likvidácie.
Vo verejnom diskurze sa v súvislosti s negatívnymi dopadmi plastov na životné prostredie tiež najčastejšie skloňuje konečné štádium životného cyklu plastových výrobkov – diskusie sa sústreďujú na uvoľňovanie skleníkových plynov a ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie pri ich spaľovaní alebo na znečistenie vôd a pôdy mikroplastmi.
V porovnaní s tým sa len málo pozornosti venuje výrobe plastov, ktorá má však tiež dopady na klímu aj na kvalitu ovzdušia. Uhlíkovú stopu výrobného procesu sa rozhodli skúmať vedci zo Spolkovej vysokej technickej školy v Zürichu (Eidgenössische Technische Hochschule Zürich, ďalej ETH – pozn. red.), ktorí v hĺbkovej analýze na základe informácií o dodávateľských reťazcoch vyhodnocovali materiálové a energetické toky.
„Doteraz panoval zjednodušený predpoklad, že pri výrobe plastov sa spotrebuje približne rovnaké množstvo fosílnych zdrojov, aké je obsiahnuté v surovinách, z ktorých sa plasty vyrábajú, predovšetkým čo sa týka ropy,“ hovorí Livia Cabernard, ktorá pôsobí ako doktorandka na ETH Zürich.
Problémom však podľa nej je, že tento predpoklad výrazne podceňuje relatívny význam výroby oproti likvidácii. Tím, ktorého súčasťou vedkyňa bola, analyzoval vplyv celosvetového dodávateľského reťazca plastov na klímu a ľudské zdravie za obdobie dvadsiatich rokov.
Za zvýšenými emisiami aj dopadmi na ľudské zdravie je uhlie
V štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature Sustainability, výskumníci tvrdia, že globálna uhlíková stopa plastov sa od roku 1995 zdvojnásobila a v roku 2015 dosiahla hodnotu dvoch miliárd ton ekvivalentu CO2.
Toto množstvo predstavuje 4,5 percenta celosvetových emisií skleníkových plynov a je väčšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Za rovnaké obdobie sa celosvetový vplyv, ktorý má znečistenie ovzdušia jemnými časticami súvisiace s plastmi na zdravie ľudí, zvýšil o 70 percent. V roku 2015 to predstavovalo približne 2,2 milióna rokov života stratených v dôsledku zhoršeného zdravia.
Pre účely štúdie vedci vypočítali emisie skleníkových plynov, ktoré vzniknú počas životného cyklu plastov, teda od ťažby fosílnych zdrojov cez výrobu produktov a ich použitie až po ich likvidáciu, ktorá zahŕňa recykláciu, spaľovanie aj skládkovanie.
Za hlavnú príčinu toho, že plasty zanechávajú čoraz väčšiu stopu skleníkových plynov, označili vedci rastúcu produkciu plastov v nedávno industrializovaných krajinách, akými sú napríklad Čína, India, Indonézia a Južná Afrika. Energia a procesné teplo potrebné na výrobu plastov v týchto krajinách totiž pochádzajú predovšetkým zo spaľovania uhlia a určité množstvo uhlia sa pri produkcii používa aj ako surovina.
.jpg)
foto: Pexels
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.