NATUR-PACK

Vedci skúmali ekosystémy skládok. Skládkový plyn by nemal zostať nevyužitý, odkazujú

Výskumníci sa sústredili na mikrobiálnu diverzitu skládok odpadu. Mikroorganizmy v priesakovej vode sa líšia aj podľa podnebia, v ktorom skládka leží.

Vedci skúmali ekosystémy skládok. Skládkový plyn by nemal zostať nevyužitý, odkazujú
Foto: Pexels

Skládka je zložitý ekosystém

Približne 70 % ročne vyprodukovaného odpadu končí na skládkach, kde sa z rozkladajúcich sa smetí stáva zložitý ekosystém bohatý na mikrobiálnu aktivitu. Obrovské spoločenstvá mikroorganizmov sa na skládkach živia odpadom a premieňajú ho na vedľajšie produkty – predovšetkým na oxid uhličitý a metán.

Väčšina metánu zo skládok sa v súčasnosti zachytáva a spaľuje, no v záujme výskumníkov je vyvinúť metódy, ktoré umožnia metán využívať ako palivo, na výrobu elektriny alebo na vykurovanie domácností.

V novej štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Applied and Environmental Microbiology, hlavný autor Mark Reynolds spolu so svojimi kolegami z Arizona State University skúmali mikrobiálne komunity, ktorým sa darí v priesakových vodách zo skládok.

Zistili, že na skládkach v suchých oblastiach, sa nachádzajú iné druhy mikróbov, ktoré zároveň vykazujú iné správanie ako mikróby v podobných komunitách v subtropickom alebo miernom podnebí. Mikrobiálne zloženie sa tiež líši v závislosti od veku skládok.

Ich výskum sa uskutočnil na skládke v meste Scottsdale v štáte Arizona, na ktorú denne pribudne približne tisícšesťsto ton tuhého komunálneho odpadu.

Priesaková voda má obrovskú mikrobiálnu diverzitu

V štúdii sa vedci zamerali na mikrobiálne zloženie v ekosystéme priesakovej vody a dospeli k záveru, že rozmanité podmienky prostredia v rôznych častiach skládky, ktorá má takmer šesťsto metrov štvorcových, ovplyvňujú mikrobiálne zloženie.

„Skládka je pre tieto mikroorganizmy niečo ako veľký uhlíkový bufet. V našom odpade sa väčšinou nachádza veľké množstvo papiera, ktorý je bohatý na celulózu a hemicelulózu, ktoré sa ľahko rozkladajú aj v podmienkach bez prístupu kyslíka,“ hovorí Mark Reynolds.

Tým, že sa plyny produkované na skládkach zachytia a nájde sa pre ne využitie, znížia sa riziká spojené s emisiami zo skládok a predíde sa úniku metánu do atmosféry. Projekty zamerané na zachytávanie a spracovanie skládkového plynu a jeho využitie na energetické účely navyše môžu vytvárať zisk a pracovné miesta.

Vedci sa snažia lepšie porozumieť správaniu týchto mikroorganizmov, ktoré produkujú metán, s cieľom vyvinúť lepšie riešenia na jeho zachytávanie a obmedziť množstvo metánu a CO2, ktoré sa dostávajú do atmosféry, keďže ide o skleníkové plyny, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene.

Výskumníci sa pokúšajú zistiť, podľa čoho sa organizmy produkujúce metán zoskupujú. Z ich analýzy vyplýva, že dvomi kľúčovými parametrami, od ktorých sa odvíja množstvo a diverzita organizmov, sú teplota a rozpustené pevné látky.

Tieto údaje sa na skládkach bežne zaznamenávajú, väčšinou každý mesiac, a na základe nich je možné vykonať presnú diagnostiku, keďže ide o ukazovatele všeobecných trendov celkovej tvorby metánu.

Foto: Pexels

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)