Vedci skúmali ekosystémy skládok. Skládkový plyn by nemal zostať nevyužitý, odkazujú | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Vedci skúmali ekosystémy skládok. Skládkový plyn by nemal zostať nevyužitý, odkazujú

Výskumníci sa sústredili na mikrobiálnu diverzitu skládok odpadu. Mikroorganizmy v priesakovej vode sa líšia aj podľa podnebia, v ktorom skládka leží.

Skládka je ekosystém. Mikroorganizmy produkujú plyn, ktorý môže mať rôzne využitia

Foto: Pexels

Skládka je zložitý ekosystém

Približne 70 % ročne vyprodukovaného odpadu končí na skládkach, kde sa z rozkladajúcich sa smetí stáva zložitý ekosystém bohatý na mikrobiálnu aktivitu. Obrovské spoločenstvá mikroorganizmov sa na skládkach živia odpadom a premieňajú ho na vedľajšie produkty – predovšetkým na oxid uhličitý a metán.

Väčšina metánu zo skládok sa v súčasnosti zachytáva a spaľuje, no v záujme výskumníkov je vyvinúť metódy, ktoré umožnia metán využívať ako palivo, na výrobu elektriny alebo na vykurovanie domácností.

V novej štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Applied and Environmental Microbiology, hlavný autor Mark Reynolds spolu so svojimi kolegami z Arizona State University skúmali mikrobiálne komunity, ktorým sa darí v priesakových vodách zo skládok.

Zistili, že na skládkach v suchých oblastiach, sa nachádzajú iné druhy mikróbov, ktoré zároveň vykazujú iné správanie ako mikróby v podobných komunitách v subtropickom alebo miernom podnebí. Mikrobiálne zloženie sa tiež líši v závislosti od veku skládok.

Ich výskum sa uskutočnil na skládke v meste Scottsdale v štáte Arizona, na ktorú denne pribudne približne tisícšesťsto ton tuhého komunálneho odpadu.

Priesaková voda má obrovskú mikrobiálnu diverzitu

V štúdii sa vedci zamerali na mikrobiálne zloženie v ekosystéme priesakovej vody a dospeli k záveru, že rozmanité podmienky prostredia v rôznych častiach skládky, ktorá má takmer šesťsto metrov štvorcových, ovplyvňujú mikrobiálne zloženie.

„Skládka je pre tieto mikroorganizmy niečo ako veľký uhlíkový bufet. V našom odpade sa väčšinou nachádza veľké množstvo papiera, ktorý je bohatý na celulózu a hemicelulózu, ktoré sa ľahko rozkladajú aj v podmienkach bez prístupu kyslíka,“ hovorí Mark Reynolds.

Tým, že sa plyny produkované na skládkach zachytia a nájde sa pre ne využitie, znížia sa riziká spojené s emisiami zo skládok a predíde sa úniku metánu do atmosféry. Projekty zamerané na zachytávanie a spracovanie skládkového plynu a jeho využitie na energetické účely navyše môžu vytvárať zisk a pracovné miesta.

Vedci sa snažia lepšie porozumieť správaniu týchto mikroorganizmov, ktoré produkujú metán, s cieľom vyvinúť lepšie riešenia na jeho zachytávanie a obmedziť množstvo metánu a CO2, ktoré sa dostávajú do atmosféry, keďže ide o skleníkové plyny, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene.

Výskumníci sa pokúšajú zistiť, podľa čoho sa organizmy produkujúce metán zoskupujú. Z ich analýzy vyplýva, že dvomi kľúčovými parametrami, od ktorých sa odvíja množstvo a diverzita organizmov, sú teplota a rozpustené pevné látky.

Tieto údaje sa na skládkach bežne zaznamenávajú, väčšinou každý mesiac, a na základe nich je možné vykonať presnú diagnostiku, keďže ide o ukazovatele všeobecných trendov celkovej tvorby metánu.

Foto: Pexels

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

Vedci zistili, že enzýmy v čreve larvy potemníka peruánskeho, ktorý je kŕmnym hmyzom, dokážu rozkladať polystyrén.