Za štyri mesiace naplním odpadom jeden pohár, hovorí zakladateľka Zero Waste Slovakia

„Určite má zmysel začínať postupne po krôčikoch. Nikdy neviete, kam sa to dostane. Ja by som tiež neverila, že sa nám vmestí odpad do horčicového pohára.“

V rozhovore s Katarínu Kretter, riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, to hovorí zakladateľka blogu Zero Waste Slovakia Petra Slezáková.

V článku sa dozviete:

• na aké problémy P. Slezáková narazila pri snahe o Zero Waste na Slovensku,
• čo komplikuje situáciu bezobalovým obchodom,
• čo P. Slezáková hovorí o energetickom zhodnocovaní odpadu v spaľovni,
• aké tipy pomohli firmám znížiť tvorbu odpadu.

Prednášky cieli na firmy

Myšlienkami Zero Waste sa P. Slezáková začala podľa vlastných slov zaoberať v rokoch 2015 a 2016. Inšpiroval ju k tomu dokumentárny film a neskôr aj prednášky, ktorými predchádzanie vzniku odpadu propaguje Bea Johnson.

„Zistila som, že existujú na svete ľudia, ktorí žijú takmer úplne bez odpadu a povedala som si, že to aj ja skúsim v slovenských podmienkach a uvidím, kam sa to dá dotiahnuť. Minimálne mi to dávalo zmysel, vidiac veľký problém s množstvom odpadu na spracovanie ktorého nemáme dostatočné technológie, preto je najjednoduchšie ho netvoriť. Začala som túto cestu postupne skúmať,“ povedala P. Slezáková.

„Našla som veľa zahraničných blogov, pričom som zistila, že čo funguje napríklad pre Beu Johnson v Amerike sa, bohužiaľ, na Slovensku aplikovať nedá. Nemali sme tu ešte vytvorené možnosti a neexistovali žiadne slovenské zdroje s podobnými informáciami. Dnes je už situácia podstatne lepšia,“ vysvetlila.

Následne sa nadšenkyňa Zero Waste rozhodla založiť vlastný blog, na ktorom sa delí o svoje skúsenosti a užitočné informácie. V ďalšom kroku rozbehla prednášky pre školy a v súčasnosti ich poskytuje najmä pre firmy.

Petra Slezáková | Foto: Andrea Porubská / Zero Waste Slovakia

„Ani s firmami nie je márne pracovať takýmto spôsobom. Mnohí ľudia si nás vypočujú a možno myknú plecom a povedia, že tam ja v živote nebudem alebo sú firmy, ktoré sídlia napríklad v administratívnych budovách, kde nemajú dosah na zdroj vody či elektrickej energie, ale môžu urobiť malé zmeny,“ doplnila P. Slezákovú K. Kretter, ktorá s ňou viedla rozhovor.

„Prišli sme však s takými základnými vecami, ako je používanie recyklovaného papiera vo firme, centrálna firemná tlačiareň, nastavenie obojstrannej tlače, úplné zrušenie všetkých plastových fliaš, či dokonca, keď sa jedálne zmenili na výdajne jedál v pandemickom režime, tak sme nakúpili opakovane použiteľné obaly na obedy pre zamestnancov, ktoré sa umývajú v obývačke. Sú to malé kroky, ale keď ich urobí každá firma, globálne to bude mať obrovský dopad,“ podelila sa K. Kretter o skúsenosti z OZV ENVI - PAK.

Dopracovať sa k nule nie je šanca

Postupnými zmenami v životnom štýle sa P. Slezáková prepracovala k tomu, že tvorbu odpadu obmedzila na minimum. „Je to sklenený pohár od horčice naplnený za štyri mesiace,“ povedala. „Nie je to môj celkový odpad, len zmesový, nerecyklovateľný, ktorý pošlem na skládku, v prípade Bratislavy do spaľovne, čo je ten lepší prípad. Sú to väčšinou kombinované materiály ako leukoplast, festivalový náramok, obal od gaštanového pyré.“

Dostať sa v produkcii odpadu na „absolútnu nulu“ je však podľa propagátorky Zero Waste za súčasných podmienok prakticky nemožné. „K nule je to nekonečná cesta, zo súčasných nastavení nášho systému nie je šanca dopracovať sa k nej. Aj keď nie som fanúšik extrémnych riešení, proste som akceptovala, že nejaký odpad produkovať asi vždy budem,“ priblížila P. Slezáková.

Význam prístupu Zero Waste pritom nevidí len v snahe o tvorbu nulového odpadu, ale aj v dôraze na nulové plytvanie ako také. Ako uviedla na vlastnom osobnom príklade, pri nakupovaní potravín sa snaží minimalizovať svoje dopad na životné prostredie a uprednostňovať lokálne produkty. Priznáva však, že to nie je jednoduché.

„My proste máme tak zhumpľovanú našu lokálnu ekonomiku, že už aj obyčajné lokálne stravovanie nie je jednoduché. Aj bezobalové obchody s tým bojujú, že majú slovenskú šošovicu, ktorá sa minie vo februári napríklad, a musíme čakať do ďalšej úrody,“ dodala P. Slezáková.

OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.