Tvoríme takmer 500 kg odpadu na osobu. Až 41% ide na skládku | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Tvoríme takmer 500 kg odpadu na osobu. Až 41% ide na skládku

Analýza Evy Sadovskej z WOOD & Company vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.

skladka odpadov

Foto: Odpady-portal.sk

Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi. Denne vyhodíme v priemere 1,4 kg na osobu

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kg smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kg odpadu.

Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

V recyklácii aj v premene odpadu na teplo a elektrinu za vyspelou Európou výrazne zaostávame

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú dlhodobo podľa dát Eurostatu Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kg. Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania a Belgičania s hodnotami 790 a 746 kg odpadu na hlavu.

V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kg na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kg. Slovensko tak bolo v roku 2020 v rámci EÚ (podľa dát Eurostatu) siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kg).

V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO. Dôvodom je rastúca spotreba, nakoľko z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako je samotná produkcia odpadu, je spôsob ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko.

Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

nakladanie s komunálnym odpadom v sr

Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch

Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 mil. ton KO.

Reformný balík, zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 mil. ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať?

Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.

Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení.

Prečo sa čoraz viac kladie dôraz na energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE).

Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností.

Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel OZE a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
/krátené, spracovanie: redakcia/



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Monitoring odpadového hospodárstva | 21. - 24. 11. 2022

Monitoring odpadového hospodárstva | 21. - 24. 11. 2022

Prehľad noviniek v médiách, legislatíve, investíciách a verejnom obstarávaní v odpadovom hospodárstve za uplynulé obdobie.

Monitoring odpadového hospodárstva | 14. - 20. 11. 2022

Monitoring odpadového hospodárstva | 14. - 20. 11. 2022

Prehľad noviniek v médiách, legislatíve, investíciách a verejnom obstarávaní v odpadovom hospodárstve za uplynulé obdobie.

Monitoring odpadového hospodárstva | 7. - 13. 11. 2022

Monitoring odpadového hospodárstva | 7. - 13. 11. 2022

Prehľad noviniek v médiách, legislatíve, investíciách a verejnom obstarávaní v odpadovom hospodárstve za uplynulé obdobie.