Prečo Švajčiarsko nie je najlepšie v recyklácii odpadu? Problém je v koncovke

Domácnosti a malé podniky vo Švajčiarsku vyprodukujú ročne približne 671 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa (v roku 2022), čo je jedna z najvyšších mier na svete. Podľa Spolkového úradu pre životné prostredie (FOEN) sa len niečo vyše polovice tohto odpadu zbiera separovane a recykluje. Na európskej úrovni ide o jednu z najvyšších mier recyklácie.

Zvyšok odpadu vyprodukovaného vo Švajčiarsku, najmä prevažná väčšina plastov, končí v spaľovniach.

Téme sa minulý týždeň venoval SWI swissinfo.ch, online spravodajský a informačný servis švajčiarskeho verejnoprávneho média SBC (Swiss Broadcasting Corporation). Odkaz na článok nájdete v závere článku.

Švajčiarsky verejnoprávny portál priniesol prehľad toho, ako sa vo Švajčiarsku recykluje a kde by táto alpská krajina mohla zlepšiť svoje odpadové hospodárstvo.

Daň z vreciek na odpad

Švajčiarsko zaviedlo daň z vriec na odpad už v 90. rokoch 20. storočia. V súčasnosti krajina recykluje a kompostuje 52 % svojho komunálneho odpadu. Na čele rebríčka sú Slovinsko, Nemecko a Rakúsko s podielmi presahujúcimi 60 %. Taliansko s podielom recyklácie takmer 57 % je tiež nad európskym priemerom, ktorý je 46 %.

Podiel recyklovaného alebo kompostovaného komunálneho odpadu v európskych krajinách OECD v roku 2022 | Graf: SWI swissinfo.ch

Švajčiarsko recykluje 97 zo 100 sklenených fliaš

Recykluje sa osemdesiat percent papiera a lepenky. V prípade plastových PET fliaš na nápoje sa miera recyklácie zvyšuje na 83 %, v prípade hliníkových obalov na 91 % a v prípade skla na 97 %.

Zhodnocovanie tohto odpadu sa financuje prostredníctvom "dane za likvidáciu", ktorá je už zahrnutá v kúpnej cene. Tento poplatok je napríklad 1,8 centa (približne rovnaká suma v eurách, pozn. red.) za PET fľašu od nápoja.

„V Nemecku, Holandsku a škandinávskych krajinách je zálohový systém rozšírený. Zákazníci pri kúpe plastovej fľaše na vodu alebo plechovky na pivo zaplatia príplatok vo výške 10 až 25 centov, ktorý sa im potom vráti, keď prázdnu nádobu vrátia,” uvádza SWI swissinfo.ch.

Z odpadu sa vyrába teplo a elektrina

Problémom je naďalej druhá polovica komunálneho odpadu, ktorá končí v koši. 

Podľa nedávneho prieskumu spolkového úradu FOEN, ktorý každých desať rokov analyzuje obsah švajčiarskych odpadkových vriec, by sa viac ako 20 % z neho mohlo recyklovať.

Skládkovanie je vo Švajčiarsku od roku 2000 zakázané, takže komunálny odpad vyhodený do smetných nádob nekončí na skládkach, ale väčšinou v energetickom zhodnotení.

„Zvyšky jedla, kompozitné materiály, obaly a iný odpad z domácností sa spaľujú v zariadeniach na výrobu energie z odpadu. Teplo, ktoré vzniká pri spaľovaní, napája siete diaľkového vykurovania alebo sa využíva na výrobu elektrickej energie.”

Väčšina plastov sa spaľuje

Švajčiarsko, v ktorom podľa medzinárodnej organizácie OceanCare patrí spotreba plastov na obyvateľa vo Švajčiarsku k najvyšším na svete, recykluje menej ako 10 % zo 790 000 ton plastového odpadu, ktorý každoročne vyprodukujú domácnosti, poľnohospodárstvo a priemysel.

Viac ako 85 % plastov sa spaľuje v zariadeniach na výrobu energie z odpadu spolu s komunálnym odpadom alebo v cementárňach.

„Švajčiarsko je na poslednom mieste v Európe, pokiaľ ide o opatrenia na boj proti plastovému odpadu," cituje portál Fabienne McLellanovú, riaditeľku OceanCare.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.