Z niektorých povinností treba vycúvať. Zrušiť parameter GS21 a umožniť samosprávam, nech si riešia kuchynský odpad sami, tvrdia odborníci.
O aktuálnych témach odpadovej legislatívy a trhu diskutovali na konferencii Odpadový summit dňa 25. apríla 2024 odborníci a manažéri odpadových spoločností: Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT, Peter Kuba, prezident Združenia organizácií verejných prác SR, Roman Malček, zakladateľ a majiteľ firmy REDOX, a Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
V článku sa dozviete:
- ktoré prúdy odpadov majú dobré zhodnotenie a ich recyklácia funguje,
- v čom spočíva problém odpadových plastov,
- ako vyriešiť problém so zmiešanými plastovými obalmi
- akým problémom čelí zber kuchynského odpadu,
- ktoré zbytočné regulácie navrhujú odborníci odbúrať.
Problémom sú plasty
Odborníci sa zhodli v reakcii na otázku, ktoré komodity na Slovensku sú z hľadiska recyklácie nedostatočne zvládnuté.
Podľa Mariána Christenka je na Slovensku dobre zvládnutá recyklácia kovov a papiera. Za nezvládnuté prúdy považuje plasty, ako aj oddelený zber a recykláciu kuchynského biologického odpadu, ktorý naráža na problém nedostatku spracovateľských kapacít.
„S tvrdými plastmi, polyetylénom alebo polypropylénom nemajú odpadári až taký zásadný problém. Ten rasti s tým, ako sú tie materiály skombinované. Otázka je, ako sa im bude dariť teraz, keď je trh naozaj veľmi nestabilný,” uviedol šéf košickej odpadovej spoločnosti.
Za veľký problém Slovenska považuje aj recykláciu nebezpečného odpadu.
Oliver Šujan | Foto: Odpady-portal.sk
Oliver Šujan ráta medzi neproblémové komodity aj sklo a drevo, ktorých recyklácia je dobre zvládnutá aj s domácimi kapacitami. Aj on považuje za najmenej zvládnutú komoditu plasty, ktoré sú technickou a technologickou výzvou najmä z dôvodu obrovských kombinácií množstva polymérových skupín, veľmi náročného triedenia a recyklácie.
Peter Kuba upozornil aj na textilný odpad, ktorý by mal mať zavedený povinný zber ako samostatný prúd už od 1. januára 2025. „Spracovateľské kapacity sú na Slovensku veľmi malé, dokonca žiadne.”
Kuchynský odpad je preregulovaný
Roman Malček považuje opatrenia pre rozvoj zhodnocovania kuchynského odpadu za zaťažené príliš veľkým množstvom prijatých opatrení.
„Ľudia na to reagujú presne opačne, ignorujú to a potom sú výsledky veľmi malé. Kuchynský odpad sa stále nenachádza tam, kde sa má nachádzať, ale v zmesovom komunálnom odpade,” uviedol riaditeľ firmy, ktorá sa dlhoročne venuje zhodnoteniu biologického odpadu.
Peter Kuba a Roman Malček | Foto: Odpady-portal.sk
Dve riešenia pre zmiešaný plastový odpad
Z hľadiska dopytu na trhu a nákladov na zhodnotenie je v plastoch málo využiteľný zmiešaný plastový odpad, pre ktorý sú určené žlté kontajnery. Podľa M. Christenka existujú len dve riešenia: tým prvým je modulácia, ktorá by mala zabezpečiť, aby takýto ťažko recyklovateľný plastový odpad nevznikal, a vytvorenie pravidiel pre používanie recyklátov v nových plastových výrobkoch.
„Bez posunu v týchto dvoch oblastiach budeme plastové kopy prehadzovať z jedného miesta na druhé, ale problém nevyriešime.”
Marián Christenko | Foto: Odpady-portal.sk
Oliver Šujan upozornil na to, že odpadové spoločnosti sa v súčasnosti veľmi nesnažia budovať nové recyklačné kapacity na plastový odpad, nakoľko tie sú ohrozené dovozom komodity zo zahraničia.
„Neviem si úplne predstaviť, že by sme do takejto investície v súčasnosti aktívne vstúpili. Sústreďujeme sa práve na to, aby sme vyzbierali a vytriedili dostatok suroviny pre už existujúce recyklačné kapacity v takej kvalite, aby to v podstate celý ten proces recyklácie zjednodušil a zefektívnil,” vysvetlil O. Šujan.
Ani obaly s bioplastu nie sú riešením
Odborníci sa na diskusii vyjadrili aj k problematike jednorázových, biologicky rozložiteľných nádob.
Oliver Šujan považuje ich prítomnosť v bioodpade za zaťažujúcu pre následné spracovanie. „My nakladáme s bioodpadom tak, že zmiešame kuchynský odpad spolu so zeleným odpadom do jednej nádoby a vozíme odpad od občanov do kompostární, ktoré prevádzkujeme, a snažíme sa vyrábať certifikovaný kompost. Takže nám samozrejme pomáha, keď sa dostaneme k tej kvalitnej hmote a dokážeme za čo najkratší čas efektívne spracovať bioodpad. Takže ja by som bol najradšej keby žiadne takéto odpady nevznikali,” objasnil.
Kompostovanie nepovažuje za najlacnejší spôsob nakladania s odpadom, ale najlepší spôsob, ktorý smeruje k návratu živín do pôdy. „Tomu dávam prednosť aj pred tvorbou bioplynu alebo produkciu bioplynu. Čiže neísť cestou získania energie z takéhoto odpadu, ale vrátiť ho do pôdy, pokiaľ je to možné.”
Peter Kuba | Foto: Odpady-portal.sk
Podobne vníma problém aj Peter Kuba, podľa ktorého jednorazové rozložiteľné obaly predražujú výrobu kompostu a dostávajú sa do rizika neudelenia certifikácie pre takýto kompost.
Možnosti krokov späť
Zostáva vám 30% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.