MBÚ linka mala vyrábať palivo. To končí na skládke

Žezla v Európskej únii sa ujíma nová Európska komisia. Budúci eurokomisári prechádzajú tzv. grilovaním v Európskom parlamente a na verejnosti sa objavujú aj informácie doteraz skôr lokálneho významu. V prípade navrhovaného cyperského eurokomisára Costasa Kadisa, ktorý by mal byť zodpovedný za moria a rybolov, rezonuje kauza z oblasti odpadového hospodárstva.

Cyprus patrí medzi krajiny, kde sa nakladanie s odpadom spolieha najmä na skládky. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa aj tamojšia legislatíva približuje európskym smerniciam. Jednou z povinností je aj budovanie zariadení na úpravu komunálneho odpadu a znižovanie miery skládkovania. Tá aj v roku 2021 dosahovala 70 % podľa oficiálnych údajov.

Už prevádzka jedného z prvých zariadení na biologické spracovanie odpadu sa ukázala ako prinajmenšom problematická. Aeróbne spracovanie bioodpadu s cieľom výroby kompostu pre poľnohospodárstvo nefungovalo, pretože výsledný produkt obsahoval veľa nežiaducich prímesí.

V ďalšom projekte mala kompost nahradiť výroba alternatívneho paliva. Keďže štátne tendre na predchádzajúce dve zariadenia v krajine vyhrala rovnaká firma, pri tomto obstarávaní sa vláda rozhodla dopredu nekonkretizovať požadovanú technológiu, ktorá by bola šitá na mieru konkrétnej firme.

V článku sa ešte dozviete:

• za akým účelom bola postavená MBÚ linka,
• koľko stálo vybudovanie zariadenia a z akých zdrojov sa financovala výstavba,
• ako malo zariadenie prispieť ku znižovaniu miery skládkovania a prečo sa to nepodarilo,
• prečo malo ísť od začiatku o zlyhaný projekt a úrady o tom vedeli,
• čo je s linkou v súčasnosti,
• prečo z kauzy vinia aj cyperského eurokomisára.

História nefungujúceho projektu na mechanicko-biologickú úpravu odpadu v regióne Limassol siaha do roku 2014. Vtedy boli zverejnené podmienky súťaže na dodávateľa a v roku 2015 podpísaná zmluva s víťazom.

Do súťaže sa prihlásila aj firma s výrazne nižšou ponukovou cenou za tonu spracovaného odpadu oproti ostatným uchádzačom. Zámerom bolo oddeliť bioodpad od zmesového odpadu použitím anaeróbnej digescie a vyrábať bioplyn.

Jeho využitím v prevádzke pri výrobe elektriny a predajom nadbytočného množstva na trhu sa mala dosiahnuť nižšia cena za spracovanie odpadu. Linka mala zabezpečiť aj vyseparovanie recyklovateľných zložiek a výrobu alternatívneho paliva pre energetické zariadenia. Na skládke by tak končilo iba 11 % objemu odpadu. Realita je však iná.

Projekt získal finančné zdroje z eurofondov v objeme 46 miliónov eur a v roku 2017 začalo zariadenie fungovať.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.