NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Neexistuje jeden ideálny obal, ale pribúda inovácií, hovorí šéfka OZV ENVI - PAK (rozhovor)

Výrobcovia sa usilujú o ekologickejšie riešenia, dôležité je zdieľať skúsenosti, vysvetľuje v rozhovore Hana Nováková.

Hana Nováková

Hana Nováková / Foto: ENVI - PAK

Generálnej riaditeľky organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK sme sa pýtali:

  • čo priniesla konferencie ENVI Summit,
  • aké témy rezonujú na obalovom trhu,
  • kam smerujú aktuálne trendy v odvetví,
  • ako výrobcovia reagujú na očakávania spotrebiteľov,
  • v akom štádiu je na Slovensku zavádzanie tzv. ekomodulácie.

ENVI - PAK má za sebou už množstvo podujatí, konferenciu ENVI Summit ste však zorganizovali po prvýkrát. Ako sa táto myšlienka zrodila?

Pre výrobcov je obalová problematika len úzkym výsekom zodpovedností, preto je pre OZV ENVI - PAK dôležité, aby sme výrobcom poskytovali aktuálne informácie, sprostredkovali najlepšie odporúčania zo zahraničia a boli im v tejto problematike partnerom, na ktorého sa môžu spoľahnúť.

Nezastupiteľnú rolu pre výrobcov má preto zo strany OZV ENVI - PAK nielen plnenie povinností, ale najmä poradenstvo a odporúčania – výrobca pozná minimálne požiadavky na funkcie svojich obalov, my nastupujeme pri odporúčaní takých obalov, ktoré sú po splnení všetkých funkcií čo najlepšie triediteľné a recyklovateľné.

Často dostávame zo strany výrobcov, ale aj médií otázky, ktorý obal je ten najlepší či najzelenší, vieme však, že na to neexistuje univerzálna odpoveď. Preto je dôležité sa o výrobcu a jeho obaly zaujímať, pochopiť, na čo je ten-ktorý obal určený a až na základe dostatočných informácií prichádzať s odporúčaniami a zlepšeniami.

Počas uplynulých rokov sa ukázalo, že bez ohľadu na veľkosť firmy, rovnakými výzvami prechádzajú všetci výrobcovia. Niektorí majú informácie a postupy zo svojich materských firiem, iní vnímajú, že udržateľnosť je témou a hľadajú spôsoby, ako sa posunúť k environmentálnej výrobe bez toho, aby im to výrazne zvýšilo náklady.

ENVI Summit sme zorganizovali najmä preto, že v inšpiratívnom prostredí sa ľahšie zdieľajú dobré aj zlé skúsenosti a je to skvelá príležitosť učiť sa jeden od druhého. V neposlednom rade je to podujatie, ktoré je plné rovnako ladených ľudí a ktovie, možno práve na našom ENVI Summite vznikol zárodok nových partnerstiev či spoluprác.

Konferencia otvorila množstvo tém, najmä z oblasti udržateľnosti, cirkulárnej ekonomiky a obalového priemyslu. Čo rezonovalo najviac?

Pre mňa osobne to bol určite key speech od Leyly Acaroglu, inšpiratívnej austrálskej oceňovanej dizajnérky, provokatérky v oblasti udržateľnosti a sociálnej vedkyne, ktorá prezentuje po celom svete a aj na ENVI Summite priniesla komplexný pohľad na to, ako sa dajú dosiahnuť pozitívne environmentálne zmeny prostredníctvom systémových zásahov. 

Obohacujúce boli obe panelové diskusie. V prvej sme si vypočuli inšpiratívne príklady výrobcov na ich ceste k udržateľnosti obalov, v ktorej nám Irena Kovářová z Henkel, Jana Blecherová z Nestlé a Jaroslav Vodáček z Tesco zdieľali, ako uvažujú a aké kroky robia k tomu, aby ich obaly boli menšou záťažou na životné prostredie. Priznali, že zatiaľ to nie je najjednoduchšia ani najlacnejšia cesta.

Druhá panelová diskusia sa zamerala na spotrebiteľa a nákupné správanie. Svojou zaujímavou prednáškou o tom, ako u spotrebiteľov pri výbere a nakupovaní zaváži ekologický obal, zaujal Jakub Šajban, ktorý predstavil výsledky exkluzívneho prieskumu, ktorý pre ENVI Summit realizovala agentúra Ipsos. V tejto diskusii to iskrilo výmenou názorov a o svoje pohľady a skúsenosti sa podelili Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK, Karol Ponesz z Mattoni a Matej Šucha z Mindworx.

Počas workshopov sa návštevníci zaoberali ekodizajnom, voľne pohodeným odpadom, využitím umelej inteligencie pri navrhovaní obalov, boju proti plytvaniu potravinami, ale aj výrobe drevených dekorácií s použitím prírodných materiálov. Finále súťaže Ekoobal budúcnosti nám odhalilo, ako si predstavuje mladá generácia obaly produktov dennej spotreby v roku 2050, kedy by Európa mala byť klimaticky neutrálna.

Z dotazníka, ktorým sme získavali spätnú väzbu vyplynulo, že návštevníci najviac ocenili to, že účasť na ENVI Summite im umožnila získať nové informácie a poznatky.

Bohatá spätná väzba od účastníkov nám potvrdila, že po dynamickom podujatí zameranom na environmentálne témy s dobrou príležitosťou na networking tu bol veľký dopyt, a preto verím, že ENVI Summit 2024 bol štartom do ďalších rovnako úspešných ročníkov, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Vlani ste v rozhovore opisovali inovatívne riešenia, vďaka ktorým výrobcovia dizajnujú svoje obaly udržateľnejšie. Aké sú aktuálne trendy na slovenskom obalovom trhu?

Ako sa vraví: náš zákazník - náš pán. Ako vyplynulo aj z prieskumu Ipsosu, až 51 % spotrebiteľov očakáva od obalu to, že bude ekologický. Spomedzi obalov potravín a produktov osobnej starostlivosti verejnosť považuje papier za najšetrnejší materiál pri balení. A až 67 % Slovákov a Sloveniek hodnotí pozitívne odklon od plastových obalov k papierovým.

Vieme však, že ideálny obal neexistuje, keďže obal plní množstvo funkcií. Zabezpečuje, že sa k spotrebiteľovi dostane výrobok neporušený, je zachovaný hygienický štandard, chráni produkt počas postupného spotrebovávania a bráni tomu, aby sa zo samotného výrobku stal odpad. Zároveň nesie množstvo informácií, z ktorých viaceré sú dokonca povinné, napríklad zoznam alergénov v prípade potravín. Nesmieme zabudnúť na marketingovú funkciu, keďže práve obal odlišuje v regáloch produkt od tých konkurenčných. Po splnení všetkých úloh, ktoré obal plní, však prichádza na rad udržateľnosť. A najmä pri tej marketingovej funkcii je dôležité, aby nebola úkor dopadu na životné prostredie.

Aj my v OZV ENVI - PAK si už niekoľko rokov reprezentatívnymi prieskumami overujeme vnímanie recyklovateľnosti obalov u verejnosti. Náš nedávny prieskum v máji tohoto roka nám potvrdil, že eko prístup je trendom. Pri kúpe výrobkov si ľudia na obaloch všímajú či je na nich uvedená ochranná známka Zelený bod alebo recyklačné znaky a či je obal z recyklovateľného materiálu. Až 94 % opýtaných súhlasí, aby boli výrobcovia motivovaní k využívaniu recyklovateľných obalov. Súčasne, dve tretiny (66 %) respondentov vyjadrili názor, že výrobcom záleží na tom, aby mal ich výrobok ekologický alebo recyklovateľný obal. Minimalizácia obalov je tiež veľkou témou – až 87 % oslovených by privítalo menej obalového materiálu na produktoch.

Aj keď väčšina deklaruje, že by bola ochotná kúpiť si drahší, ale ekologickejší, resp. ekologicky balený výrobok (51 % opýtaných), v realite je dôležitosť ceny výrobku stále významne vyššia ako ekologické atribúty. Jasne to vyplýva z vyjadrenej miery súhlasu s výrokom „Dôležitejšie ako ekologický či recyklovateľný obal výrobku je pre mňa jeho cena“. Úplne, resp. skôr s ním súhlasí až 81 % respondentov. Aj napriek tomu, viac ako polovica (55 %) súhlasí s názorom, že nerecyklovateľné obaly a výrobky by mali byť drahšie.

Ako na to reagujú výrobcovia?

Tieto trendy spotrebiteľov pozorne sledujú. Obaly, ako všetko okolo nás, prechádzajú zmenami. Výrobcovia využívajú nové technológie a materiály, prichádzajú však aj nové usmernenia, zákony či ambiciózne environmentálne ciele. Súbežne vzniká množstvo druhov obalov, najmä kompozitov, používajú sa rôzne bariéry či prímesi, ktoré významne ovplyvňujú recyklovateľnosť obalov.

Čoskoro však prídu významné obmedzenia, ktoré prinesie európske nariadenie pre obaly a odpady z obalov (PPWR), ktoré spôsobí priam revolúciu a celý obalový trh urobí smerom k udržateľnosti taký významný posun, aký sme, hádam, doteraz v Európe nezažili.

Na nové legislatívne pravidlá v podobe ekomodulácie sa na Slovensku stále čaká. Na čo by sa podľa vás mali výrobcovia pripraviť?

Od 1. júla 2023 je účinná vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorá ustanovila aj podrobnosti o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov vo vzťahu k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnému použitiu, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok.

Prostredníctvom prílohy č. 10c upravuje spôsob, ako výrobcovia obalov a výrobcovia neobalových výrobkov poskytujú organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov uvádzaných na trh.

OZV ENVI - PAK už pre rok 2024 aplikovala platnú povinnosť ekomodulovať príspevky výrobcov. Reálne to znamená, že sme aj menili štruktúru cenníka podľa ekomodulačnej vyhlášky, načo reflektovali aj sadzby pre jednotlivé materiály.

Po nadobudnutí účinnosti vyhlášky, ktorá upravuje podrobnosti k problematike ekomodulácie, boli totiž OZV povinné podľa § 28 ods. 4 písm. ah) zákona o odpadoch nastaviť režim ekomodulovaných finančných príspevkov od výrobcov obalov a neobalových výrobkov, a teda aj zaktualizovať svoje cenníky zverejnené na svojich webových sídlach zohľadňujúce ekomoduláciu. Mali tak spraviť čo najskôr, keďže táto povinnosť de iure platí od 1.1.2023 podľa stále platného a účinného § 135eb ods. 7 zákona o odpadoch. V opačnom prípade – ak by OZV nepristúpila k ekomodulácii cenníkov s odvolaním sa na pôvodne plánované, ale doposiaľ legislatívne neupravené posunutie termínu na 31.12.2024, tak by si neplnila legislatívnu povinnosť.

Na európskej úrovni však neexistujú harmonizované kritériá na ekomoduláciu, a tak výrobcovia, ktorí uvádzajú svoje výrobky balené v obaloch na viaceré európske trhy s rôznymi podmienkami ekomodulácie, nie sú, bohužiaľ, motivovaní k tomu, aby plošne zmenili obaly vo vzťahu k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnému použitiu, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok.


OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Mali by vlády plánovať kapacity energetického zhodnocovania odpadov? (+ tabuľka)

Mali by vlády plánovať kapacity energetického zhodnocovania odpadov? (+ tabuľka)

Viaceré krajiny vykazujú vyššie kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, než je ich produkcia komunálnych odpadov. Trh reaguje inak, než zámery plánovačov.

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Názor. Krízu s plastovým odpadom nevyrieši recyklácia, ale zníženie jeho rastu

Aj najrozšírenejšia forma chemickej recyklácie je v súčasnosti len formou čiastočnej recyklácie, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Skládky odpadov: kde sú, koľko je na nich miesta a dokedy majú súhlasy (+mapa)

Pozreli sme sa na aktuálne čísla o naplnenosti slovenských skládok. Prinášame veľký prehľad spolu s údajmi o ich prevádzkovateľoch.

X
X
X
X