NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Ubúda obalov, výrobcovia chcú predchádzať vzniku odpadu. Hana Nováková hodnotí vývoj na trhu (+ podcast)

Ekomodulácia sa dotkne obalov aj výrobkov, na Slovensku však zavedená nie je a čakáme na vyhlášku ministerstva, vysvetľuje generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK.

Hana Nováková

Hana Nováková / ENVI - PAK

  • Publicistika |  14.04.2023 |  Radovan Potočár / ENVI - PAK

Čo hovoria najnovšie čísla o fungovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcov na Slovensku? Aké výsledky prinieslo zálohovanie nápojových obalov v prvom roku? Čo pre výrobcov znamená ekomodulácia a ako ovplyvní trh?

O týchto a ďalších témach sa rozprávala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK s generálnou riaditeľkou spoločnosti Hanou Novákovou v novej epizóde podcastu ENVI – PAK.

Denník Odpady-portal.sk prináša so súhlasom OZV ENVI - PAK výber z rozhovoru. Celé interview si môžete vypočuť na rôznych podcastových platformách alebo si ho môžete prehrať tu.

Recyklácia je na vzostupe

Katarína Kretter: Dlhodobo sledujeme, že množstvo komunálneho odpadu z roka na rok rastie, ale rastie aj množstvo vytriedeného odpadu vďaka nastaveným pravidlám a rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Poďme sa pozrieť na čísla a povedzme si, aké výsledky sa spoločnosti ENVI - PAK podarilo dosiahnuť.

Hana Nováková: Triedený zber odpadov na Slovensku dlhodobo rastie. Hovoria o tom aj dáta z roku 2022, kedy bolo v systéme ENVI - PAK vytriedených až 59,14 kilogramu na obyvateľa. Zodpovednosť výrobcov sa prejavuje aj v znižovaní objemu obalov uvedených na trh. V roku 2022 bolo na trh uvedených o takmer 8 % obalov menej a o takmer 5 % výrobkov z papiera, skla a plastov menej ako v predchádzajúcom roku.

Takže je jednoznačne vidieť, že výrobcovia sa venujú aj predchádzaniu vzniku odpadov, čo je v podstate v hierarchii odpadového hospodárstva tá najvyššia méta. Oproti roku 2021 tým vypadlo zo systému až 40 tisíc ton obalov. Nebolo to však spôsobené len prístupom výrobcov, ale systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý manažuje a financuje triedený zber v mestách a obciach, bol ponížený o množstvá obalov z PET a kovov, ktoré zálohovaním odišli zo systému. Išlo o nápojové obaly a napriek tomu, že tieto boli zo systému v roku 2022 vylúčené, podarilo sa nám dosiahnuť až 60 kilogramov odpadu na obyvateľa, čo je veľmi dobrý výsledok. Najviac sa vytriedilo papiera a lepenky, nasledovali sklo s plastami.

Čo sa týka samotného nakladania s týmito odpadmi, recyklovali sme až 91 % z vytriedených odpadov a 9 % išlo na energetické zhodnotenie. Samozrejme, z dôvodu blízkosti sme využívali najmä recyklačné kapacity na Slovensku, kde sme zhodnotili až 62 % materiálov. Ďalších 33 % sme zhodnotili v rámci Európskej únie a len 5 % sme kvôli obmedzeným kapacitám zhodnotili mimo EÚ.

Čo sa týka triedeného zberu v obciach, ten nám zbierajú obyvatelia do farebných kontajnerov alebo vriec. Dobrou správou je, že od roku 2016 za komunálny triedený zber občania neplatia, pretože ho financujú výrobcovia prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Výrobcovia združení v Organizácii zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK zaplatili v roku 2022 za zabezpečenie triedeného zberu na tieto kontajnery a všetok následný proces, ktorý sa s odpadom deje až po samotnú recykláciu alebo zhodnotenie viac ako 25 miliónov eur.

Katarína Kretter: Toto sú pekné výsledky, ale ako vyzerajú výsledky za celé Slovensko, ktoré zverejňuje štatistický úrad?

Hana Nováková: To je síce dobrá otázka, ale ťažká odpoveď, pretože posledné dáta, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky, máme zo Štatistického úradu k dispozícii len za rok 2021. Za rok 2022 budú k dispozícii až v decembri tohto roku. V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 27 miliónov ton komunálneho odpadu, čo v priemere predstavuje 497 kilogramov smetí na jedného obyvateľa.

Slovensko bolo v roku 2020 v rámci Európskej únie 7. krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu. Na obyvateľa to bolo 433 kilogramov, v roku 2021 sa objem zvýšil až na 497 kilogramov, čím sa Slovensko prebojovala až na 16. miesto. Čo sa nám darí, je zvyšovanie podielu recyklácie. Kým v roku 2015 sme recyklovali iba 14,9 % komunálneho odpadu, v roku 2021 to už bolo 49 %. Za tieto výsledky vďačíme rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Katarína Kretter: Čísla vytrhnuté z kontextu nám veľa nepovedia. Viac nám povie, keď sa porovnáme s inými európskymi krajinami. Triedime lepšie alebo horšie ako zvyšok Európy, čo hovoria dáta?

Hana Nováková: Najväčším producentom komunálneho odpadu v únii boli v roku 2021 Rakúšania. Vyprodukovali na obyvateľa 834 kilogramov odpadu. Najprázdnejšie smetné koše mali Kosovo, Rumunsko či Albánsko, okolo 300 kilogramov na obyvateľa. Pokiaľ ide o recykláciu, Slovensko je na 12. mieste, čo je pri 27 krajinách únie výborný výsledok. V roku 2015 sme boli, ak si správne pamätám, predposledný.

Nielenže nám stúpa množstvo vytriedeného odpadu, ale aj nakladanie s ním je z roka na rok zodpovednejšie. Pritom to v roku 2016 bola pre mnohých obyvateľov úplná novinka. Kým v roku 2016 bol nastavený limit na nečistoty na 50 %, dnes je to 25 %. Je skvelé, že z vyzbieraných vytriedených odpadov v našich obciach sa v roku 2022 takmer 94 % zhodnotilo, čo značí, že len 6 % tvorili nečistoty a to môžeme pripísať aj zodpovednosti občanov a, samozrejme, kontinuálnym vzdelávacím aktivitám, ktoré v samosprávach robíme. Tu naozaj vidno, že majú zmysel a že ľudia sa snažia čoraz lepšie triediť.

Katarína Kretter: Ako by sme mali motivovať ľudí, aby triedili viac a lepšie? Triedenie je dnes vecou, ktorú všetci poznajú. Ukazujú nám to aj výsledky našich prieskumov. Keď sme sa ľudí pýtali, či odpad triedia, takmer všetci deklarovali, že áno. A keď sme minulý rok robili prieskum, kde sme sa podrobne snažili rozobrať kvalitu triedenia, zistili sme, že napriek tomu, že štyri pätiny ľudí tvrdí, že plastový odpad vždy vytriedia, niektoré obaly, napríklad z čistiacich prostriedkov, mikroténové vrecká, obaly z kozmetiky, triedia lepšie ako napríklad blistre z liekov, obaly zo sladkostí či slaných pochutín. Prečo niektoré druhy obalov nevieme triediť?

Hana Nováková: Triedenie dnes vnímame ako spoločenskú zodpovednosť a ľudia často deklarujú, že vedia, ako obaly triediť. V kontajneroch to nevidíme v takej miere, ako ľudia deklarujú v prieskumoch. Receptom je kontinuálne vzdelávanie. Preto sa pri vzdelávaní zameriavame na problematické druhy odpadu a ukazujeme ľuďom, čo kam patrí. Na konkrétnych príkladoch, ako sú napríklad obaly od sladkostí, cestovín, čipsov, syrov, kde si to človek vie vizualizovať. Keď potom vyhadzuje obal do koša, je väčšia šanca, že to urobí správne. Samozrejme, väčšina ľudí sa nechce zamýšľať pri zbavovaní sa odpadu, čo kam patrí, robí to viac-menej intuitívne.

Preto sa snažíme informácie sprostredkovať tak, aby sa ukladali človeku do podvedomia. Potom automaticky správne reaguje v situácii, keď ide vyhodiť konkrétny odpad. Jednoznačne vzdelávanie má zmysel pre všetky vekové kategórie.

Mladý človek radšej pozerá krátke zábavné videá, ako sú napríklad tie, ktoré robíme v sérii „Čo tam patrí“. Informácie vyhľadáva aj na sociálnych sieťach Staršia generácia sa radšej spoľahne na informácie vo svojej obci, kde hovoria o triedení v miestnych novinách alebo na vývesných tabuliach. V mnohých obciach je stále používaný obecný rozhlas. Preto poskytujeme mestám a obciam rôzne rozhlasové spoty do obecného rozhlasu, aby mohli občanom aj týmto spôsobom sprostredkovávať informácie, ktoré sú pre triedenie potrebné.

Samozrejme, kladieme dôraz aj na najmenších v škôlkach a základných školách, ktorí následne aj doma vzdelávajú rodičov a starých rodičov. Tento spôsob sa nám veľmi osvedčil a radi ho používame.

Ekomodulácia sa dotkne prakticky všetkého

Katarína Kretter: Vieme, že nie všetky odpady sa dnes recyklujú. Pri niektorých by to bolo či už technologicky alebo finančne neúnosné. Veľa sa dnes skloňujú výrazy ekomodulácia či ekodizajn. O čo ide?

Hana Nováková: Ekomodulácia je nástrojom ekodizajnu, v ktorom ide o to, aby výrobca svoj obal alebo výrobok vyrábal priaznivým spôsobom pre životné prostredie. Ekodizajn je spôsob, akým to robí, ekomodulácia je forma finančnej sankcie, ak výrobok alebo obal nie sú priaznivé pre životné prostredie.

Ekomodulácia v rámci Slovenskej republiky ešte zavedená nie je. Z ministerstva životného prostredia čakáme vyhlášku, ktorou sa tento inštitút zavedie a bude zohľadňovať trvanlivosť, opraviteľnosť, opakovanú použiteľnosť, recyklovateľnosť, či prítomnosť nebezpečných látok.

Katarína Kretter: Akých tovarov sa ekomodulácia dotkne a ako môže finálne pomôcť efektívnej recyklácii?

Hana Nováková: V podstate všetkých. Ak opraviteľný elektro spotrebič neskončí ako odpad, nemusí zaňho výrobca platiť ako za odpad. Pretože výrobca je zodpovedný za ten výrobok, ktorý sa stane odpadom.

Tak isto to platí pri obale. Ak sa dá obal recyklovať, je spoplatnený pre jeho výrobcu iným spôsobom ako obal, ktorý recyklovateľný nie je. Napríklad monoplast je ľahko recyklovateľný, lebo ide o jedno materiálový obal. Ak ide o plast z rôznych druhov plastov, môže byť len zhodnocovaní a tým pádom je pre výrobcu drahší. Toto je práve ten poplatok, ktorý výrobcovia platia organizáciám zodpovednosti výrobcov a pre občana je triedený zber tým pádom zadarmo. To je motivácia takzvanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aby výrobca vyrábal také výrobky a obaly, aby boli priaznivé pre životné prostredie.

Katarína Kretter: Takže ekomodulácia sa bude zrejme skloňovať v najbližšom roku medzi hlavnými odpadovými témami. Akým ďalším sa bude venovať väčšia pozornosť?

Hana Nováková: Určite zálohovaniu PET fliaš a plechoviek. V minulom roku sa vrátilo približne 70 % nápojových plastových a kovových obalov späť na recykláciu. V roku 2029 je to až 90 % obalov, ktoré majú byť recyklované. Určite treba rozšíriť miesta, kam budú ľudia ochotní vracať obaly a využívať tento systém.

Ďalšou témou je dostupnosť zbernej siete v mestách a obciach, čo tiež súvisí s pohodlím občana. Od tohto roka je zavedená nulová donášková vzdialenosť v rodinných domoch, čiže v každom rodinnom dome by mal mať občan k dispozícii či už vrece alebo kontajner na triedený zber. Od toho si sľubujeme, že občania vytriedia viac odpadu. Ďalšou témou je určite voľne pohodený odpad a prevencia jeho vzniku. Nedá sa donekonečna zbierať voľne pohodený odpad po neporiadnych ľuďoch. Treba tomu predchádzať.

Ďalšou aktuálnou témou bude triedený zber textilu. Pretože cieľ Európskej únie je zaviesť v roku 2025 aj systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre tento druh odpadu.


OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Podľa aktuálne platného zákona o odpadoch mal byť práve prvý rok po zavedení ISOHu bez ohlásení, pripomína Zuzana Balková.

Pomáhajú príklady dobrej praxe, obaly sa stále menia, hovorí expertka OZV NATUR-PACK (rozhovor)

Pomáhajú príklady dobrej praxe, obaly sa stále menia, hovorí expertka OZV NATUR-PACK (rozhovor)

Vzdelávame verejnosť aj výrobcov, svojim klientom bonusovo poskytujeme aj poradňu, vysvetľuje Ľubica Vargová.

Program odpadového hospodárstva SR a jeho (ne)záväznosť (PRÁVNY POHĽAD)

Program odpadového hospodárstva SR a jeho (ne)záväznosť (PRÁVNY POHĽAD)

Ako je to s plnením podmienok pre cezhraničný pohyb odpadu? Tému rieši článok Sylvie Berovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.