Zvyšuje úrodu viac kompost alebo digestát? Testovali aj hnojivá z bioodpadu

Kompost ako výsledný produkt spracovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v kompostárňach môže slúžiť ako hnojivo v poľnohospodárstve. Nie každý produkt však dosahuje potrebnú kvalitu, aj preto je využitie na poliach zatiaľ pomerne obmedzené.

Reálna uplatniteľnosť kompostu a digestátu v poľnohospodárstve závisí nielen od čistoty materiálu, zbaveného neželaných nečistôt nachádzajúcich sa často v komunálnom odpade. Potenciál je daný aj obsahom živín, ktoré sa hnojivom dostávajú do pôdy a zvyšujú úrodu pestovaných plodín.

Práve tento vplyv sa rozhodli otestovať v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSUP) v rámci projektu aplikácie organických hnojív na úrodnosť pôdy, ktorý je financovaný z Plánu obnovy.

V článku sa dozviete:

• v ktorých lokalitách sa hnojivá testovali a z akých zariadení pochádzali,
• ako sa aplikácia digestátu a kompostu prejavila na úrode kukurice,
• ktorý typ hnojiva dosiahol najslabšie výsledky a čo môže byť príčinou,
• čo objavili kontrolóri pri odoberaní vzoriek z bioplynových staníc a kompostární.

Tri lokality, deväť kombinácií hnojív

Boli vybrané tri zariadenia s rôznou vstupnou surovinou a produktom. Dve bioplynové stanice spracovávajúce bioodpad, resp. poľnohospodárske zvyšky a kompostáreň. Výsledný digestát, kompost aj minerálne hnojivo v rôznych kombináciách boli aplikované v troch lokalitách Slovenska s odlišnými geografickými podmienkami.

Prvá lokalita v Želiezovciach sa vyznačuje veľmi kvalitnou pôdou, najvyššou priemernou ročnou teplotou a najnižším úhrnom zrážok. Druhá lokalita vo Vígľaši je o niečo chladnejšia s vyšším úhrnom zrážok a menej kvalitnou pôdou. Tretia, najsevernejšie umiestená lokalita v Bodorovej sa vyznačuje najmenej kvalitnou pôdou.

Pracovníci ústavu testovali vplyv hnojív na pestovanie kukurice na zrno, v tretej, najvyššie položenej, lokalite to bola kukurica na siláž. „V marci  tohto roku sme zabezpečili nákup a prevoz hnojív a realizovali prípravu pôdy. V apríli sa spravil výsev. V máji, po vzídení porastu kukurice, sme prvýkrát začali aplikovať hnojivá,“ opisuje postup Lucia Horeličanová z ÚKSUP.

Testovalo sa spolu desať variantov digestátu, kompostu a priemyselných hnojív v rôznych kombináciách, vrátane nulového variantu bez použitia akéhokoľvek hnojiva.

Obrázok: Aplikácia digestátu do pôdy

Foto: ÚKSUP

Výsledky

„Po druhej aplikácii hnojív sa v pozorovanom výseve kukurice začal prejavovať vplyv dusíka. V ďalšej fáze, pri prehliadke porastov, už bolo vidno, ktorá kukurica bola vyššia a mala viac živín a ktorá nie,“ približuje postup hodnotenia L. Horeličanová. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.