Slovensko posunulo termín úpravy odpadu. Aká je situácia v iných krajinách? (analýza)

Európska únia dlhodobo presadzuje a tlačí na členské štáty, aby minimalizovali skládkovanie a zvyšovali mieru recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu v zmysle stanovenej hierarchie odpadového hospodárstva.

V rámci dlhoročnej snahy o prechod na obehové hospodárstvo a v zmysle smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov a smernice 2008/98/ES o odpadoch preto členským štátom stanovila povinnosť zabezpečiť mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládky.

Prvé členské štáty, ktoré postupne začali zavádzať úpravu odpadov, boli Nemecko a Rakúsko, Taliansko, aj pod tlakom rozsudku C-323/13 (Malagrotta), Slovinsko a Poľsko v roku 2013.

Cieľom MBÚ je vo všeobecnosti znížiť množstvo biologicky rozložiteľného odpadu ktorý končí na skládkach a zvýšiť efektívnosť jeho využitia. Medzi základné prínosy patrí zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie, menšie riziko vzniku skládkového plynu (metán) a efektívnejšie využitie surovín.

Čo je úprava odpadov

Samotná úprava odpadu ale neznamená jeho recykláciu ani energetické zhodnotenie. Cieľom MBÚ je primárne upraviť zmesový komunálny odpad tak, aby bola z neho vytriedená recyklovateľná zložka, organická zložka prešla biologickým procesom na zníženie jej objemu a škodlivosti a zostávajúca frakcia s dostatočnou výhrevnosťou sa použila na výrobu tuhého alternatívneho paliva (TAP) pre cementárne alebo zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

MBÚ je opäť odložená, jej náklady porastú

Podľa pôvodných plánov mala byť úprava odpadu pred skládkovaním na Slovensku zavedená už v roku 2021, no kvôli nepripravenosti odpadového trhu z dôvodu nedostatku pripravených infraštruktúrnych projektov, meškaniu dostupných eurofondov z programového obdobia 2014 – 2020, neskorej transpozície európskej legislatívy a dlhým povoľovacím procesom a administratívnym prekážkam, bol termín následne viackrát odložený (2023, 2024, 2025).

Aktuálne, pod tlakom konsolidácie verejných financií, sa zavedenie úpravy odpadov pred uložením na skládku posunulo na rok 2027. Slovensko preto kvôli pretrvávajúcim prieťahom a meškaniu zavedenia tejto povinnosti čelí konaniu o porušení aplikácie smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov a smernice 2008/98/ES o odpadoch na Slovensku (INFR(2021)2168) zo strany Európskej komisie.

Zariadenie na MBÚ, mechanicko-biologickú úpravu odpadov | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Vo všeobecnosti platí, že všade tam, kde sa MBÚ zavedie, dochádza k výraznému nárastu nákladov na spracovanie odpadu.

Na Slovensku sa od roku 2025 očakávalo zvýšenie poplatkov za odpad vplyvom novej povinnosti o cca 37 percent. Mnohé MBÚ linky, ktoré boli na daný termín pripravené aj v zmysle aktuálne platných legislatívnych podmienok úpravy odpadov, budú musieť prejsť ďalšou modernizáciou, a to z dôvodu obmedzenia skládkovania všetkých odpadov, ktoré sú vhodné na recykláciu alebo energetické zhodnocovanie, čo je stanovené zákonom o odpadoch práve od roku 2027.

Vzhľadom na neustále odklady povinnosti úpravy, infláciu a dodatočné investície do technológií, sa preto očakávaný nárast cien od roku 2025 môže ešte výrazne navýšiť. Príklady z Poľska ukazujú, že náklady sa môžu zvyšovať aj pri problémoch so zápachom, ktorý si vyžaduje ďalšie technologické riešenia a ktoré slovenská legislatíva zatiaľ pri tejto technológií nerieši.

Prax s odklonom odpadu od skládkovania v EÚ

Kým Slovensko pod tlakom konsolidácie verejných financií posunulo úpravu odpadu na rok 2027, Poľsko už pred rokmi vybudovalo sieť liniek na úpravu odpadu po celej krajine. Rakúsko, Nemecko a Taliansko realizujú úpravu už desaťročia.

Česká republika odložila úpravu až na rok 2030 a v Maďarsku aj naďalej stagnuje bez výrazných investičných plánov.

Príprava alternatívneho paliva v mechanicko-biologickej úprave odpadov | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Poľsko patrí k lídrom MBÚ

V Poľsku v súčasnosti funguje 196 zariadení MBÚ, ktoré sú zodpovedné za spracovanie značnej časti zmesového komunálneho odpadu. Poľsko začalo výraznejšie investovať do zariadení MBÚ hneď po vstupe do Európskej únie v roku 2004 a postupne zaviedlo prísnejšie regulácie týkajúce sa nakladania s odpadmi.

Povinnosť mechanicko-biologického spracovania odpadu bola oficiálne zavedená zákonom o nakladaní s odpadmi v roku 2011, kritériá na biologickú úpravu odpadu boli stanovené vyhláškou v roku 2012, v 2018 bola zavedená povinnosť pravidelného monitorovania emisií a kvality vzduchu v okolí MBU zariadení a v roku 2023 sa posilnili požiadavky na recykláciu a obmedzila možnosti skládkovania odpadu.

Rýchlou implementáciou európskej legislatívy Poľsko na rozdiel od Slovenska stihlo využiť väčšinu eurofondových výziev určených na podporu výstavby MBÚ liniek a po celej krajine vybudovalo sieť regionálnych zariadení na spracovanie komunálneho odpadu (RIPOK), ktorá mala ako alternatíva k chýbajúcej kapacite energetického zhodnocovania dopadov v krajine postupne znížiť množstvá odpadu smerovaného na skládky.

Slabiny MBÚ zvýšili jej náklady

Po masívnom rozvoji MBÚ liniek v Poľsku sa po ich spustení, často v blízkosti obydlí, začali postupne prejavovať ich slabiny v podobe nepríjemného zápachu generovaného počas biologického spracovania odpadu.

Hlavné príčiny boli:

• nedostatočná hermetizácia biologických procesov,
• neefektívne ventilačné systémy,
• absencia moderných biofiltrov a systémov na čistenie vzduchu.

Závod MBÚ v Baryczi (Varšava) v roku 2021 musel preto vykonať modernizáciu ventilačného systému a inštaláciu nových biofiltrov v hodnote 1,6 milióna eur. V závode v Poznani v roku 2022 prebehla modernizácia hermetizácie fermentačnej haly, čo ho stálo 1,9 milióna eur.

V Gdansku v roku 2023 museli zaviesť nový systém neutralizácie zápachu pomocou dodatočných filtrov a hmlového systému s investíciou na úrovni 1,2 milióna eur.

Medzi aktuálne výzvy spojené s mechanicko-biologickým spracovaním odpadu v Poľsku patrí potreba zavádzania princípu obehového hospodárstva, tzn. znižovanie množstva odpadu ukladaného na skládky a zvyšovanie recyklácie.

Prísnejšie environmentálne predpisy EÚ nútia Poľsko k ďalšej modernizácií existujúcich zariadení a zlepšenie environmentálnych opatrení. Rastúce prevádzkové náklady v podobe inflácie a energetickej krízy počas pandémie COVID postupne zvýšili náklady na prevádzku a údržbu závodov MBÚ.

Mapa rozmiestnenia MBU liniek v Poľsku (zdroj: KPGO 2028, Rozmieszczenie instalacji komunalnych MBP)

Podľa najnovších dostupných údajov z roku 2023 Poľsko vyprodukovalo 13,4 milióna ton komunálneho odpadu, čo predstavuje nárast o 0,2 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Priemerný občan vyprodukoval 357 kg komunálneho odpadu. Materiálová recyklácia tvorila 15,8 percent (2,1 milióna ton) odpadu, zatiaľ čo kompostovanie alebo fermentácia predstavovali 11,8 percent (1,6 milióna ton). Energetické zhodnocovanie, teda spaľovanie odpadu s výrobou energie, sa týkalo 20 percent (2,7 milióna ton) odpadu. V roku 2023 bolo 30,2 percent (4 milióny ton) odpadu skládkovaných.

Počet skládok v Poľsku sa zatiaľ nedarí znížiť, aj keď v porovnaní s rokom 2022 ich počet klesol z 259 na 254. Skládky sa aj naďalej plnia odpadom po úprave pričom na nich končí až 60 percent výstupov z MBÚ liniek.

Aj z tohto dôvodu pokračuje v Poľsku intenzívna výstavba nových projektov ZEVO, ktorých kapacita bude dostatočná na energetické zhodnotenie doposiaľ skládkovanej frakcie z MBÚ tak, aby sa miera skládkovania znížila pod 10 percent.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Rakúsko

Rakúsko patrí dlhodobo medzi lídrov v oblasti odpadového hospodárstva v Európe. Svoj úspech postavilo na dlhodobej stratégii zameranej na znižovanie skládkovania, triedenie odpadu a rozvoja moderných technológií na jeho spracovanie.

Už v 70. rokoch 20. storočia začalo s budovaním prvých kompostární, pričom od 90. rokov začala vláda systematicky obmedzovať ukladanie odpadu na skládky. Tento proces vyvrcholil v roku 2009 úplným zákazom skládkovania neupraveného odpadu.

Prvý výrazný legislatívny zásah prišiel v roku 1990, keď Rakúsko zaviedlo trojbariérový systém kontroly skládok. Tento systém stanovil prísne požiadavky na kvalitu odpadu, lokalitu skládok a technológie ich prevádzky. V roku 1996 pribudol zákaz skládkovania bioodpadu s vysokým obsahom uhlíka, čo viedlo k nutnosti triediť biologický odpad priamo v domácnostiach.

Od roku 2004 malo byť skládkovanie neupraveného odpadu úplne zakázané, avšak prechodné obdobie trvalo až do roku 2009. Po tomto roku bol na skládky ukladaný iba stabilizovaný a predspracovaný odpad. Dôležitou súčasťou rakúskeho prístupu sa tak stali dve hlavné technológie a to ZEVO a MBÚ linky.

Na vrchole svojej kapacity v roku 2012 bolo v prevádzke 19 MBÚ liniek s kapacitou 670-tisíc ton ročne. Do roku 2020 ich počet klesol na 14, pričom spracovali približne 550-tisíc ton odpadu ročne. Aktuálne je v prevádzke už len 13 zariadení, ktoré v roku 2022 spracovali 451-tisíc ton odpadu, čo tvorí približne 25 percent z celkového objemu zmesového komunálneho odpadu vyprodukovaného v Rakúsku.

Hlavnou alternatívou skládkovania v Rakúsku sú dlhodobo zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. V súčasnosti v Rakúsku funguje jedenásť ZEVO s celkovou kapacitou 2,8 milióna ton odpadu ročne, čo je takmer päťnásobok kapacity MBÚ zariadení.

Dlhodobé reformy v odpadovom hospodárstve Rakúska priniesli výrazné výsledky zníženia podielu skládkovania zmesového komunálneho odpadu, ktorý klesol zo 63 percent (1989) na 0,1 percent (súčasnosť). Miera recyklácie vzrástla z 13 percent na 33 percent, pričom tento podiel sa po roku 2000 výraznejšie nezmenil. Spracovanie bioodpadu vzrástlo z jedného percenta na 24 percent.

Podiel mechanicko-biologickej úpravy klesol zo 17 percent na 9,5 percent, keďže niektoré regióny prešli na ZEVO a samotné energetické zhodnocovanie odpadu vzrástlo zo 6 percent na 31 percent.

Technológia MBÚ v Rakúsku síce aj naďalej prispieva k stabilizácii skládok a znižovaniu emisií metánu, no recykláciu odpadu významne v priebehu rokov nezvýšila – podiel recyklátu na výstupe z MBÚ za rok 2023 tvoril len 1,9 percenta. Naopak, ZEVO umožnilo významné zníženie objemu odpadu ukladaného na skládku. Pri MBÚ sa objem odpadu znížil len o 21 percent, zatiaľ čo pri termickom zhodnotení až o 74 percent.

Rakúsky model ukazuje, že kombinácia prísnej legislatívy, investícií do infraštruktúry a technologických inovácií môže viesť k úplnej eliminácii skládkovania neupraveného odpadu. Aj keď krajina stále ukladá istý objem odpadu na skládky, ide už len o stabilizované a neškodné materiály.

Mapa rozmiestnenia MBÚ liniek v Rakúsku (zdroj: Die Bestandsaufnahme der Abfallwirtschaft in Österreich Statusbericht 2024 für das Referenzjahr 2022):

Taliansko

Technológia MBÚ v Taliansku sa vyvíjala v súlade s environmentálnou legislatívou a potrebou znížiť skládkovanie podobne ako v Rakúsku či Nemecku. Tento proces sa začal v 90. rokoch a postupne sa stal dôležitou súčasťou nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, najmä ako medzistupeň medzi skládkovaním a energetickým zhodnocovaním odpadu.

V 90. rokoch bolo skládkovanie v Taliansku hlavným spôsobom nakladania s odpadom, pričom recyklácia a separovaný zber boli stále na nízkej úrovni. Významnou zmenou bola smernica 1999/31/ES o skládkach odpadu, ktorú Taliansko transponovalo prostredníctvom zákona D.Lgs. 36/2003, ktorý zaviedol prísne limity na skládkovanie neupraveného odpadu.

Po tomto termíne sa v Taliansku začali stavať moderné MBÚ zariadenia, najmä v regiónoch s vysokou mierou skládkovania na juhu, ako sú Lazio, Sicília a Kampánia.

MBÚ sa rozvíjalo v dvoch hlavných smeroch:

• výroba TAP – časť spracovaného odpadu sa využívala v cementárňach alebo spaľovniach,
• stabilizácia organického odpadu – cieľom bolo znížiť emisie skleníkových plynov a minimalizovanie úniku škodlivých látok zo skládok.

Napriek rastúcej separácii odpadu zostalo MBÚ dôležitou súčasťou talianskeho systému nakladania s triedenými zložkami, najmä v regiónoch s nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou na recykláciu.

Po roku 2010 sa začali aj v Taliansku postupne prejavovať nedostatky systému MBÚ v podobe stále vysokého podielu odpadu končiaceho na skládkach, nízkej kvality TAP, ktoré často nevyhovovalo normám na energetické využitie a nesúlad s cieľmi obehového hospodárstva.

Tieto faktory viedli k prehodnoteniu stratégií odpadového hospodárstva v Taliansku a k postupnej stagnácií MBÚ v prospech recyklácie a priameho využitia odpadu na výrobu energie. Napriek tomu zostáva MBÚ dôležité najmä v regiónoch, kde chýbajú alternatívy na spracovanie odpadu.

V Taliansku je v súčasnosti prevádzkovaných približne sto zariadení MBÚ, pričom viac ako polovica sa nachádza na juhu, druhá polovica v strede a na severe krajiny.

V roku 2023 bolo na MBÚ linkách upravených približne 30 percent z vyprodukovaného komunálneho odpadu v Taliansku.

Celkovo v roku 2023 spracovali MBÚ linky sedem miliónov ton netriedeného komunálneho odpadu. Približne 36,6 percent z celkového výstupu odpadov z MBÚ liniek bolo zneškodnených na skládkach a 2,7 percent ako prekryv skládok. Ide najmä o suchú frakciu, nekompostovanú organickú frakciu a biostabilizovanú frakciu.

Na energetické zhodnotenie bolo nasmerovaných 37,5 percent, ktorý pozostáva najmä zo suchej frakcie nekompostovanej organickej frakcie. 12,3 percent výstupu bol určený na ďalšie spracovanie, 1,7 percent na predbežné spracovanie a 3,9 percent do skladu. Ide pravdepodobne o export do zahraničia. Len jedno percento výstupu sa MBÚ liniek v Taliansku bolo v roku 2023 recyklovaných.

Mapa rozmiestnenia MBU liniek v Taliansku (zdroj: Rapporto Rifiuti urbani 2024):

Slovinsko

Slovinsko patrí medzi krajiny Európskej únie s progresívnym prístupom k nakladaniu s odpadmi. V posledných rokoch sa mu podarilo výrazne zvýšiť mieru recyklácie a minimalizovať množstvo odpadu ukladaného na skládky. Kľúčovým hráčom v slovinskom systéme odpadového hospodárstva je Regionálne centrum pre nakladanie s odpadmi v Ľubľane (RCERO Ljubljana).

Celková investícia do projektu RCERO Ljubljana predstavovala 155 miliónov eur. V programovom období 2007 – 2013 prispel Kohézny fond EÚ prostredníctvom svojho Operačného programu Životné prostredie a infraštruktúra sumou 77,5 milióna eur, pričom zvyšok bol financovaný z ústrednej vlády a miestnych rozpočtov, ako aj z poplatku za likvidáciu environmentálneho odpadu.

Napriek svojim úspechom čelí Slovinsko viacerým výzvam, najmä pokiaľ ide o energetické zhodnocovanie odpadu a efektivitu mechanicko-biologickej úpravy.

RCERO Ljubljana bolo vybudované s cieľom výrazne znížiť množstvo odpadu ukladaného na skládky a zvýšiť jeho materiálové a energetické zhodnocovanie. Centrum ročne spracuje viac ako 150-tisíc ton zmiešaného komunálneho odpadu a viac ako 20 000 ton oddelene zhromažďovaného biologického odpadu.

Mechanicko-biologická úprava odpadu umožňuje triedenie recyklovateľných materiálov, výrobu kompostu a produkciu paliva z odpadu.

Hoci systém funguje relatívne efektívne, vyskytujú sa tu viaceré nedostatky. Jedným z hlavných problémov udržateľnosti prevádzky RCERO, ktorá je dlhodobo v strate, je závislosť na exporte TAP paliva, pretože Slovinsko nemá dostatočné kapacity na jeho energetické zhodnocovanie.

Väčšina TAP sa vyváža do zahraničia, najmä do Rakúska a Nemecka, ale aj na Slovensko, kde sa spaľuje v cementárňach resp. v ZEVO. Tento model nie je dlhodobo udržateľný, keďže transport TAP zvyšuje náklady a ekologickú stopu celého systému a zhltne až 50 percent prevádzkových nákladov zariadenia.

V roku 2023 bolo v RCERO spracovaných 135-tisíc ton komunálneho odpadu, z ktorého 9,4 percent bolo určených na recykláciu, 19,8 percent na skládkovanie a až 59,6 percent určených na výrobu paliva a export do cementárni a spaľovni za hranice krajiny.

Podľa údajov MOPE sa v roku 2023 zo Slovinska vyviezlo na spálenie do zahraničia takmer 100 tisíc ton komunálneho odpadu, najviac do Maďarska (35-tisíc ton), Rakúska (30-tisíc ton), Slovenska (14-tisíc ton) a Bosny a Hercegoviny (13-tisíc ton). Časť komunálneho odpadu a plastových obalov sa spoluspaľuje aj v Salonite Ahnovo , ktorý bol nedávno premenovaný na Alpacem a má licenciu na spaľovanie viac ako 100-tisíc ton odpadu ročne.

Slovinsko sa nachádza na križovatke, kde sa musí rozhodnúť o ďalšom smerovaní svojho odpadového hospodárstva. Hoci RCERO Ljubljana a systém MBÚ prispievajú k udržateľnému spracovaniu odpadu, ich efektivitu oslabuje absencia domáceho ZEVO.

Ak chce Slovinsko dosiahnuť dlhodobo udržateľné a ekonomicky efektívne riešenie, malo by zvážiť investície do modernej spaľovne s kombinovanou výrobou tepla a elektriny. Tento krok by pomohol nielen znížiť závislosť od zahraničných zariadení, ale aj zvýšiť energetickú sebestačnosť a znížiť ekologickú stopu celého systému.

Pre zabezpečenie udržateľnosti ekonomiky prevádzky RCERO sa aktuálne v Ľubľane a Maribore plánuje výstavba ZEVO, ktoré by pokryli potreby krajiny v oblasti energetického zhodnocovania odpadu.

Česko

Česká republika, podobne ako iné členské štáty, v posledných rokoch intenzívne pracuje na modernizácii svojho odpadového hospodárstva s cieľom znížiť závislosť od skládkovania a zvýšiť podiel recyklácie ale aj energetického zhodnocovania odpadu. Kľúčovým prvkom tejto stratégie je výstavba nových zariadení na energetické využitie odpadu ZEVO, ktoré sú v Čechách uprednostňované pred mechanicko-biologickou úpravou.

Skládkovanie bolo v Čechách v minulosti tradične hlavným spôsobom nakladania s komunálnym odpadom. Po prijatí nového zákona o odpadoch (č. 541/2020 Sb.) v roku 2021 sa stanovili ambiciózne ciele na zníženie skládkovania. Jedným z hlavných opatrení je zákaz skládkovania využiteľného odpadu od roku 2030, čo postupne vytvára tlak na rozvoj alternatívnych metód spracovania odpadu.

Mechanicko-biologická úprava odpadu bola aj v Čechách v minulosti považovaná za efektívne riešenie na zníženie objemu skládkovaného odpadu.

Avšak v súčasnosti sa v Českej republike kladie väčší dôraz na výstavbu a modernizáciu ZEVO. Česko v tejto stratégii na rozdiel od Slovenska ešte stihlo využiť aj európske zdroje na podporu výstavby ZEVO resp. MBÚ liniek, ktoré už aktuálne nie je možné čerpať.

V rámci snahy o zvýšenie kapacít energetického zhodnocovania odpadu v Českej republike sa realizuje niekoľko významných projektov.

Jedným z najväčších je ZEVO Mělník, ktoré plánuje výstavbu v elektrárenskej lokalite Mělník v Stredočeskom kraji. Projekt s kapacitou spracovania približne 320-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu ročne získal podporu z Modernizačného fondu vo výške približne 251 miliónov eur a jeho skúšobná prevádzka by mala začať na prelome rokov 2027 a 2028.

V juhočeskom meste Písek sa pripravuje výstavba zariadenia s kapacitou 50-tisíc ton odpadu ročne, pričom projekt získal finančnú dotáciu vo výške 1,3 miliardy Kč (približne 53,5 milióna eur) z Modernizačného fondu. Toto zariadenie bude umiestnené v areáli Teplárny Písek a bude slúžiť na spracovanie odpadu z miest Písek a Strakonice.

Modernizácia prebieha aj v Brne, kde spoločnosť SAKO Brno realizuje projekt na zvýšenie spracovateľskej kapacity a efektivity prevádzky svojho zariadenia. Projekt s názvom "Modernizace ZEVO společnosti SAKO Brno" získal podporu vo výške približne 117 miliónov eur. Plánuje sa obstaranie novej linky na energetické zhodnocovanie 132-tisíc ton komunálneho odpadu ročne, čím sa celková kapacita zvýši na 352-tisíc ton.

V roku 2023 Česká republika vyprodukovala 5,4 miliónov ton komunálneho odpadu, čo predstavuje asi 497 kg na obyvateľa. Z komunálnych odpadov bolo materiálovo využitých 38 percent (z toho 26 % recykláciou a 12 % kompostovaním), energeticky zhodnotených 21 percent a na skládkach skončilo 41 percent komunálnych odpadov.

Tieto údaje naznačujú, že Česká republika síce dosahuje pokroky v oblasti recyklácie a energetického využitia odpadu, avšak stále existuje priestor na zlepšenie, najmä v znižovaní podielu skládkovaného komunálneho odpadu a efektívnejšom nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom.

Riešenie problematiky skládkovania neupraveného odpadu sa netýka len Slovenska ale aj Česka, ktoré si za posun termínu úpravy odpadov na rok 2030 vyslúžilo v roku 2022 spustenie infringementu zo strany EK (INFR(2022)2017).

Maďarsko

Maďarské odpadové hospodárstvo sa za posledné roky významne neposunulo vpred a vykazuje stagnáciu v oblasti recyklácie, separovaného zberu aj energetického zhodnocovania odpadu. Priemerné množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v roku 2022 dosiahlo 416 kg, čo znamená, že Maďarsko sa v tomto ukazovateli prakticky od roku 2016 neposunulo.

Systém odpadového hospodárstva má v súčasnosti centralizovaný prístup s obmedzenou infraštruktúrou na zhodnocovanie odpadu. V roku 2022 získala spoločnosť MOL, maďarská ropná a plynárenská spoločnosť, 35-ročnú koncesiu na nakladanie s komunálnym odpadom. Od 1. júla 2023 MOL ročne spracúva približne 4,5 miliónov ton prevažne tuhého komunálneho odpadu.

V zmluve sa spoločnosť MOL zaviazala do desiatich rokov vybudovať nové zariadenia odpadového hospodárstva na splnenie cieľových hodnôt stanovených Európskou úniou. Súčasťou koncesie je aj podmienka investícií do zlepšenia odpadového hospodárstva vo výške v 500 miliónov eur. V zmluve sa okrem iného uvádza aj výstavba zariadenia na energetické využitie odpadov s kapacitou 100-tisíc ton.

V rámci verejných služieb sa v roku 2022 vyzbieralo 2,59 milióna ton zmesového komunálneho odpadu, čo je pokles oproti 2,66 milióna tonám v roku 2020. Separovaný zber taktiež klesol – zo 674-tisíc ton v roku 2020 na 626-tisíc ton v roku 2022, čo naznačuje neefektívnosť systému a klesajúcu mieru triedenia odpadu. Celkovo sa z celkovej ročnej produkcie komunálneho odpadu v Maďarsku (4,5 milióna ton) recykluje len približne jedna tretina, zatiaľ čo dominantnou metódou spracovania odpadu zostáva skládkovanie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.