NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Majú činy jednotlivca zmysel? Skúmali, čo ľudí motivuje k obmedzeniu plastov

Austrálski vedci zmapovali faktory, ktoré podmieňujú správanie spotrebiteľov vo vzťahu k environmentálnym otázkam, predovšetkým k spotrebe jednorazových plastových výrobkov.

Majú činy jednotlivca zmysel? Skúmali, čo ľudí motivuje k obmedzeniu plastov

Foto: Pexels

Presvedčenie, že činy jednotlivca môžu mať skutočný dopad, patrí medzi hlavné faktory, ktoré motivujú ľudí dobrovoľne obmedziť spotrebu jednorazových plastov. Vyplýva to z novej štúdie vedcov z austrálskej Griffith University, v ktorej sa podujali preskúmať, od čoho závisí, či sa spotrebitelia zrieknu plastov na jedno použitie.

Nadmerné používanie jednorazových plastových predmetov, napríklad plastových potravinových obalov, príborov či slamiek, je napriek narastajúcim snahám o obmedzenie plastov na globálnej úrovni naďalej zdrojom obrovského množstva odpadov aj emisií.

Cieľom vedcov bolo preskúmať, aké rôzne faktory môžu ovplyvňovať správanie spotrebiteľov – inými slovami, čo ľudí motivuje vyhnúť sa plastom, a čo naopak vnímajú ako prekážku pri znižovaní spotreby plastového riadu a ďalších výrobkov.

Tím okrem iného reagoval na skutočnosť, že doposiaľ vykonané štúdie pracovali s príliš simplicitnými modelmi, ktoré nedokázali dostatočne komplexne zohľadniť správanie spotrebiteľov vo vzťahu k znižovaniu spotreby jednorazových plastov.

Výskum ukázal, že k slobodnému zrieknutiu sa plastových výrobkov na jedno použitie inklinujú predovšetkým spotrebitelia, ktorí sa silne stotožňujú s ochranou životného prostredia, cítia sa vo svojich presvedčeniach podporovaní spoločnosťou, stanovujú si jasné ciele a veria, že ich činy budú mať skutočný dopad.

Skúmali skrytý potenciál spotrebiteľov

Plastové výrobky urečené na jedno použitie v súčasnosti predstavujú tretinu globálne vyrábaných plastov a tvoria väčšinu plastového odpadu, ktorý sa skládkuje, aj toho, ktorý preniká do životného prostredia.

Najviac jednorazových plastových produktov sa spotrebuje v potravinárskom priemysle, pričom plastové predmety ako slamky, miešadlá, príbory, poháre a viečka od nich, misky, taniere a iné nádoby sú najpočetnejšou skupinou odpadov, ktoré plávajú v oceáne – celkovo tvoria 15,5 % všetkého odpadu, ktorý dnes znečisťuje moria.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

PS nesúhlasí so spaľovňou v Skalici. Michal Sabo svoje tvrdenia nezdôvodnil (+fact-checking)

PS nesúhlasí so spaľovňou v Skalici. Michal Sabo svoje tvrdenia nezdôvodnil (+fact-checking)

Odborné štúdie spochybňujú tvrdenia progresívcov, že na Slovensku je dostatok kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov.

Najväčší hráči v slovenských odpadoch ukázali výsledky. Viacerým klesli tržby

Najväčší hráči v slovenských odpadoch ukázali výsledky. Viacerým klesli tržby

Zmapovali sme, aké zisky a obraty najnovšie hlásia spoločnosti ako Marius Pedersen, KOSIT, Brantner, FCC či OLO.

Na papiere čakali tri roky, odpad vozili ďaleko. Teraz veľká skládka obnovila prevádzku

Na papiere čakali tri roky, odpad vozili ďaleko. Teraz veľká skládka obnovila prevádzku

Rozširovanie skládky narazilo na množstvo námietok, povoľovanie sa výrazne natiahlo.

X
X
X
X