Vyhadzujú bohaté krajiny viac potravín? Plytvanie nezávisí od príjmov, ukazuje sa

Priemerný obyvateľ planéty vyhodí ročne približne 132 kg potravín a toto číslo každým rokom stúpa. Väčšie množstvo potravinového odpadu na osobu sa vyprodukuje v bohatých krajinách, no z najnovších ekonomických analýz vyplýva, že urbanizácia a hospodársky rast vedú k nárastu plytvania potravinami aj v krajinách s nižšími a strednými príjmami.

Vzorce vzniku potravinového odpadu sa naprieč krajinami rapídne menia a rozdiely v plytvaní sa vo svete začínajú stierať. Hospodárski ekonómovia preskúmali, aké behaviorálne faktory sa skrývajú za pozorovanými tendenciami vyhadzovania jedla a navrhujú stratégie, ako potravinový odpad zredukovať.

V článku sa dočítate:

• aké rôzne podmienky súvisia s tvorbou potravinového odpadu,
• aké faktory podmieňujú spotrebiteľské návyky,
• akú rolu zohráva urbanizácia v plytvaní potravinami,
• čo môže prispieť k tomu, aby sme globálne vyhadzovali menej potravín.

Zakročiť treba čím skôr

Potravinový odpad sa čoraz častejšie skloňuje ako hrozba pre globálnu potravinovú bezpečnosť, keďže ochromuje plynulosť potravinových reťazcov, aj ako záťaž pre životné prostredie, keďže vyhadzovanie potravín tvorí obrovské množstvo emisií skleníkových plynov a prispieva k vyčerpávaniu zdrojov.

Obmedzenie plytvania potravinami na celosvetovej úrovni podľa vedcov môže prispieť k zvýšeniu kvality ovzdušia aj k poklesu rizika predčasnej úmrtnosti, nehovoriac o obrovskej úspore financií.

Meranie potravinového odpadu je však v súčasnosti stále výzvou, predovšetkým kvôli nejednotnej definícii toho, čo sa považuje za potravinový odpad či plytvanie potravinami, ale tiež kvôli nejednotnosti metód zberu dát a ich vykazovania.

V komentári, ktorý vyšiel v časopise Cell Reports Sustainability, poľnohospodárski ekonómovia vyhodnotili vzorce správania spotrebiteľov pri nakupovaní a spotrebe potravín a skonštatovali, že pre obmedzenie tvorby potravinového odpadu bude nutné učiniť politické rozhodnutia aj iniciovať štrukturálne zmeny.

Medzi tie môže patriť napríklad motivovanie prevádzkovateľov supermarketov či reštaurácií k darovaniu potravín alebo vzdelávanie spotrebiteľov s cieľom podporiť, aby nakupovali rozumnejšie a naučili sa potraviny lepšie skladovať.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.