Údaj sa však pri rôznych materiáloch výrazne líši.
Z recyklovaných materiálov v minulom roku v EÚ pochádzalo 12,2 % z celkovej surovinovej spotreby. Vyplýva to z najnovších dát o tzv. miere obehovosti, ktoré publikoval Eurostat.
Údaj hovorí o tom, ako sa jednotlivým štátom a odvetviam darí v prechode na tzv. cirkulárny model ekonomiky. Čím je miera obehovosti vyššia, tým viac sa v priemyselnej výrobe darí využívať recyklované suroviny.
Parameter teda nevypovedá o tom, ako sa darí v triedení odpadu, ale ako sa vytriedený a zrecyklovaný materiál reálne presadzuje v hospodárstve, napríklad v priemyselnej výrobe. Ako ukazujú čísla, naprieč jednotlivými štátmi a odvetviami panujú obrovské rozdiely. Dôvodov je hneď niekoľko.
Čo je za číslami?
V porovnaní s rokom 2023 sa miera obehovosti zvýšila iba nepatrne, a to o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). Aj veľmi mierny nárast však stačil na prekonanie doterajšieho rekordu z roku 2023. V porovnaní s rokom 2015 je miera obehovosti o 1,0 p.b. vyššia.
Najvyšší parameter cirkularity podľa dát Eurostatu dosahuje Holandsko (32,7 %), za ktorým nasledujú Belgicko (22,7 %) a Taliansko (21,6 %). Najnižšia miera je, naopak, zaznamenaná v Rumunsku (1,3 %), Fínsku a Írsku (v každom prípade 2,0 %) a Portugalsku (3,0 %).
„Rozdiely v miere obehovosti medzi krajinami EÚ závisia od rovnováhy medzi novými zdrojmi získanými z prostredia a tými, ktoré sa vracajú späť do hospodárstva,“ vysvetľuje Eurostat. Na štatistiky jednotlivých krajín tak výrazne vplýva napríklad aj štruktúra ich priemyselnej výroby. Tam, kde sú silné odvetvia pracujúce s množstvom druhotných surovín, napríklad kovovým šrotom, je miera obehovosti vyššia.
Slovensko sa s hodnotou 12,2 % v roku 2024 zaradilo presne na úroveň priemeru EÚ. V 10-ročnom porovnaní však patrí ku skokanom.
„V rokoch 2015 až 2024 sa miera obehovosti zvýšila v 21 krajinách EÚ. Najvyšší nárast miery obehovosti v tomto období zaznamenala Malta (+14,0 p.b.), Estónsko (+9,1 p.b.), Česko (+7,9 p.b.), Slovensko (+7,2 p.b.) a Holandsko (+5,3 p.b.). Naopak, táto miera klesla v šiestich krajinách EÚ, najmä v Poľsku (-4,2 percentuálneho bodu) a Fínsku (-3,2 percentuálneho bodu),“ konštatuje Eurostat.
V prípade Slovenska stúpla miera obehovosti medzi rokmi 2015 a 2024 na 2,4-násobok. Väčší nárast v tomto ohľade zaznamenali len Malta (4-násobok) a Grécko (2,9-násobok).
Jeden materiál vedie
Zostáva vám 20% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.