Minister v diskusii s poslankyňou Mesterovou opäť pripomenul návrh novely zákona, s ktorým už rok nepohol.
Tomáš Taraba tvrdí, že podal podnet na generálnu prokuratúru za nekonanie jeho predchodcov na ministerstve životného prostredia vo veci environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza v areáli závodu Istrochem v Bratislave. Uviedol to včera v relácii televízie TA3, v ktorej diskutoval s predsedníčkou klubu Progresívneho Slovenska v parlamente Zuzanou Mesterovou.
V článku sa dozviete:
- či chce Taraba sanovať envirozáťaž pod Istrochemom,
- ako chce postúpiť s návrhom zákona o envirozáťažiach,
- čo kritizuje Zuzana Mesterová na krokoch ministra,
- ako sa vyvíjala legislatíva envirozáťaží od roku 2021,
- ako reagoval Taraba na výhrady PS.
Podľa ministra nie je téma envirozáťaže pod bývalou fabrikou CHZJD témou, ktorá prináleží jeho rezortu, ale tomu v roku 2016, kedy bolo vydané rozhodnutie okresného úradu na základe žiadosti vtedajšieho vlastníka Istrochemu. Minister neuviedol, čo bolo obsahom rozhodnutia okresného úradu, vzápätí však hovoril o „rozsudku“, podľa ktorého má vláda SR rozhodnúť o tom, ktoré príslušné ministerstvo zabezpečí vykonanie povinností povinnej osoby.
Areál Istrochem (2020) | Foto: denník ODPADY-PORTAL
Znečistenie po „chemičke“ zatiaľ nebudú sanovať
Kauza „Babišových pozemkov“ v areáli spoločnosti Istrochem vzbudila pozornosť pred mesiacom, kedy predložilo ministerstvo návrh na určenie povinnej osoby vo veci štyroch environmentálnych záťaží (LP/2025/561), na ktorých veľkej časti sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve Andreja Babiša:
B3 (2060) / Bratislava – Nové Mesto – CHZJD – výroba hnojív (SK/EZ/B3/2060),
B3 (2061) / Bratislava – Nové Mesto – CHZJD – výroba gumárenských chemikálií (SK/EZ/B3/2061),
B3 (2062) / Bratislava – Nové Mesto – výroba trhavín (SK/EZ/B3/2062),
B3 (2063) / Bratislava – Nové Mesto – závod Mieru (SK/EZ/B3/2063).
Paradoxom je, že tieto lokality nie sú podľa Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (pdf) zaradené medzi envirozáťaže s najvyššou prioritou na riešenie, ale ako lokality, ktoré treba riešiť koordinovane so susednou lokalitou, ktorej je pridelená najvyššia priorita: Bratislava-Rača – Žabí majer. Tú však vládny návrh nerieši.
Podľa ministra nebude viesť návrh na určenie povinnej osoby k okamžitému riešeniu. „My nejdeme absolútne nič teraz ani čistiť, ani žiadne rozhodnutie urobiť. Ideme urobiť to, čo mali už v roku 2016 dávno urobiť moji predchodcovia, a to len určiť, ktoré ministerstvo je za túto vec zodpovedné,“ uviedol T. Taraba.
Žabí majer (2020) | Foto: denník ODPADY-PORTAL
Sanovať chce tzv. vrakunskú skládku
Ministerstvo zrušilo vlani v apríli projekt inej envirozáťaže CHZJD, tzv. vrakunskú skládku. Tomáš Taraba tvrdí, že projekt stopol preto, lebo nebol kvalitný. „Stopol som kapsuláciu, ktorá bola urobená tak amatérsky, že zabudli zaplatiť vyvlastňovací kolok a dobre vedeli, že nevedia vyčerpať európske peniaze. Keby sa neriešila vrakunská skládka spôsobom, aký robíme teraz, tak by prepadli peniaze. … Vrakunská skládka je zazmluvnená pod eurofondovou výzvou. To isté gudróny. To znamená, dnes my jediné, čo robíme, je, že napĺňame rozhodnutie okresného úradu. My nejdeme absolútne Babišovi nič čistiť,“ uviedol T. Taraba.
Tomáš Taraba | Foto: Kancelária NR SR (Flickr)
Chce predložiť novelu zákona
Podľa ministra v súčasnosti „ide do parlamentu“ návrh zákona, ktorý má stanovovať, že v prípadoch, kedy sa po sanácii zhodnotí pozemok, tak by toto zhodnotenie malo byť vrátené štátu. „To prešlo medzirezortným prípomenkovým konaním a s tým zákonom pôjdem do parlamentu.“
Pripomeňme, že návrh novely zákona predložil Taraba do pripomienkového konania pred rokom, odvtedy návrh neposunul ďalej.
Zadržiavate zákon, mali ste podať opravný prostriedok
Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová namietla, že rozhodnutie okresného úradu z roku 2016 sa týkalo len štvrtiny záťaže, zatiaľ čo ďalšie tri rozhodnutia boli vydané v roku 2025 a ministerstvo, ako aj ďalšie subjekty, má právo do troch rokov vydať opravný prostriedok. To podľa Mesterovej rezort neurobil.
Zuzana Mesterová | Foto: Kancelária NR SR (Flickr)
„Minister životného prostredia mal využiť každý právny akt na to, aby ochránil Slovenskú republiku pred zbytočnými výdavkami. Minimálne je sporné, či pán Babiš, respektíve jeho firma, splnila v tomto areáli podmienky privatizačnej zmluvy. To dodnes nie je jasné,“ nazdáva sa šéfka klubu PS.
„Vy, ako minister životného prostredia, ste mali v prvom rade konať vo verejnom záujme a napadnúť tieto uznesenia okresného úradu, aby bolo nesporné, že Slovenská republika túto povinnosť má.“
Podľa Zuzany Mesterovej bol v Národnej rade už dvakrát predložený návrh zákona, z toho raz z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý mal zabezpečiť, že v prípade, ak takýto pozemok sa zhodnotí, tak štát má nárok voči vlastníkovi na rozdiel v cene, o ktorý sa tento pozemok zhodnotil. „V tomto prípade ide o stovky miliónov eur,“ dôvodí Zuzana Mesterová.
História zmien
Pripomeňme, že problematiku finančných náhrad za zhodnotené pozemky po sanácii upravovala už novela zákona (tlač 590), ktorú v roku 2021 predložili štyria poslanci zo všetkých vtedajších koaličných strán. Tá bola napokon aj schválená, ale účinná len približne rok a pol.
Zostáva vám 55% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.