Chýba precedens, niekto musí vykopnúť dvere. Pre skládky je tu zaujímavé riešenie, vraví expert

Podľa zákona o odpadoch je skládka zariadením na trvalé uloženie odpadu. Ako však počas konferencie Odpady a životné prostredie 2025 pripomenul viceprezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Juraj Jakeš, tento pojem už nemusí do budúcna platiť.

„Blíži sa budúcnosť, v ktorej sa časť starých skládok bude znovu otvárať a vyťažovať. Je otázne, či tam to ,trvalé‘ vo formulácii prežije,“ uviedol v úvode prednášky.

Popri diskusii o budúcnosti skládkovania sa ukazuje, že systém dlhodobo čelí rôznym úskaliam - od prijímania odpadov, cez financovanie až po slabú kontrolu niektorých prevádzok. A práve na túto zdĺhavú, miestami až nekonečnú reťaz problémov upozornil aj J. Jakeš.

V článku sa dozviete:

• čo by sa viac na skládky nemalo ukladať,
• prečo analýzy nie sú kvalitné aj keď kontrolované,
• kde tkvie problém zábezpeky,
• či je ťažšie skládku postaviť alebo sa o ňu starať,
• aké využitie vidí pre rekultivované skládky,
• aké budú náklady na úpravu odpadu pred skládkovaním. 

Pribúdajú zákazy

Zákaz skládkovania sa v posledných rokoch rozšíril: neskládkujú sa už biologicky rozložiteľné odpady (z domácností či distribúcie potravín), ako ani vytriedené zložky komunálneho odpadu pod systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).

Výnimkou zostáva textil, ale zoznam odpadov vylúčených zo skládkovania sa môže rozšíriť - textil bude po zavedení RZV podľa J. Jakeša automaticky patriť medzi zakázané materiály. V parlamente sa pritom už viackrát objavil návrh na zákaz skládkovania textilu. 

Ďalšou veľkou témou sú kapacity skládok. Stratégia odpadového hospodárstva hovorí, že Slovensko malo v prevádzke v minulom roku 76 skládok: osem na inertný odpad, 61 na odpad „nie-nebezpečný“ a sedem na nebezpečný odpad. 

Voľná kapacita skládok sa v súčasnosti pohybuje približne na úrovni:

• 6,5 milióna m3 pre nie nebezpečný odpad,
• 0,5 milióna m3 pre nebezpečný odpad,
• 0,6 milióna m3 pre inertný odpad.

Prijímanie odpadov: analýzy, triedy a „kreativita“

Jednou z najproblematickejších oblastí skládkovania je podľa Jakeša posudzovanie a analýza odpadu pred uložením na skládku. Ide o proces, ktorý má rozhodnúť, či je odpad inertný, nebezpečný alebo nie nebezpečný - a teda na akú skládku môže byť prijatý.

„Učíme pôvodcov, nech si robia analýzy, aby mali doklad, na základe čoho určili katalógové číslo,“ vysvetlil Jakeš. Priznáva však, že aplikačná prax má stále nedostatky: „Je to relatívne komplikovaná záležitosť. A je tam aj určitý priestor pre kreativitu.“

Viceprezident APOH dodáva, že tlak na kvalitu analýz sa zvyšuje najmä preto, že Slovenská inšpekcia životného prostredia začala túto oblasť výraznejšie kontrolovať. Problematické klasifikovanie odpadu môže viesť k sankciám pre pôvodcov aj prevádzkovateľov skládok.

Odborník zároveň upozorňuje, že slovenské kritériá sú prísnejšie než európska legislatíva - čo síce pomáha pri ochrane životného prostredia, ale zvyšuje administratívnu aj finančnú náročnosť procesu.

Účelová finančná rezerva: nutnosť, ktorá zaťažuje

Keď prevádzkovateľ postaví novú skládku, jeho povinnosť vytvoriť tzv. účelovú finančnú rezervu (ÚFR) - sumu, z ktorej sa neskôr financuje uzatvorenie a rekultivácia skládky.

Foto: Depositphotos

„Musíte hneď odviesť päť percent z predpokladanej finančnej rezervy. Bol návrh, aby sa to zvýšilo na 20, nakoniec to skončilo na osem,“ povedal Jakeš. Detailný rozbor zmien v ÚFR sme riešili v samostatnom článku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.