Poslanec otvára zákon o odpadoch. Navrhuje zmeny pri skládkach aj v triedenom zbere odpadu

Len začiatkom októbra schválil parlament novelu zákona o odpadoch a zákon sa bude otvárať opäť, hoci zrejme len v prvom čítaní. Dva návrhy na zmenu odpadovej legislatívy predložil opozičný poslanec.

Pripomeňme, že októbrová novela priniesla najmä nové právomoci pre ministerstvo životného prostredia pri riešení opustených skládok, zmenila pravidlá pre prevádzkovateľov skládok či výrobcov fotovoltík a zasiahla aj do plánu odpadového hospodárstva. Účinná by mala byť od 1. januára 2026.

Prvý návrh poslanca Michala Saba (PS) upravuje využitie účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie a rekultiváciu skládky. Druhý návrh sa týka viacerých oblastí, okrem iného sa zaoberá financovaním triedeného zberu či nákladov samospráv. V parlamente sa objavil už koncom septembra.

Pravidelné prehodnotenie nákladov pri skládkach

Prevádzkovatelia skládok odpadov vytvárajú počas životnosti skládky finančnú rezervu na jej uzatvorenie, rekultiváciu a následnú starostlivosť o ňu. Tá vychádza z predpokladanej výšky nákladov na spomínané činnosti. Tento predpoklad sa však vytvára v čase, keď skládka svoju činnosť len začína.

Poslanec opozičného Progresívneho Slovenska Michal Sabo preto navrhuje, aby prevádzkovatelia skládok tieto predpokladané náklady každých päť rokov prehodnotili, a to na základe nového, aktualizovaného projektu. „Prehodnotené náklady následne použije Ministerstvo životného prostredia SR na výpočet výšky príspevku do účelovej finančnej rezervy. Tým sa zabezpečí, že výsledná suma účelovej finančnej rezervy bude v čase uzatvárania skládky oveľa bližšie skutočnej potrebe,“ vysvetlil poslanec v návrhu.

Cieľom podľa predkladateľa je, aby účelová finančná rezerva čo najlepšie zodpovedala skutočnej výške nákladov na uzatvorenie a rekultiváciu skládky. Zabezpečiť tiež chce, aby mohli prevádzkovatelia rekultivovať skládky z tejto účelovej finančnej rezervy riadne a včas. Ako vysvetlil Sabo, účelová finančná rezerva sa vytvára na účte v Štátnej pokladnici a jej použitie pri uzatváraní skládky musí potvrdiť ministerstvo životného prostredia.

„Kým prevádzkovateľovi skládky plynie lehota na jej uzavretie, ministerstvo nemá ustanovenú žiadnu lehotu na uvoľnenie potrebných finančných prostriedkov prevádzkovateľovi. V praxi to znamená, že aj keď prevádzkovateľ v súlade so zákonom vytvoril účelovú finančnú rezervu, musí rekultiváciu uhradiť z iných vlastných prostriedkov a jeho prostriedky, ktoré počas prevádzky skládky odvádzal na štátny účet, dostáva s oneskorením. Z tohto dôvodu sa navrhuje právna úprava, že ministerstvo uvoľní prostriedky účelovej finančnej rezervy najneskôr do 30 dní odo dňa vydania potvrdenia,“ priblížil predkladateľ.

Opäť navrhuje zmeny v RZV

Druhý návrh novely zákona o odpadoch z dielne opozičného poslanca Michala Saba sa týka rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ide o rovnaký návrh, aký predložil do parlamentu koncom septembra.

Aj v aktuálne predloženom návrhu sa zameral na štyri oblasti zmien. Jedna časť sa týka financovania nákladov na triedenie, zber a recykláciu triedených odpadov, ktoré spadajú pod RZV. Sabo navrhuje, aby sa RZV týkala výrobkov zo všetkých druhov plastov.

Poslanec poukázal na to, že v súčasnosti sa za takzvaný neobalový výrobok pre RZV považuje produkt vyrobený len z niektorých druhov plastov. To má za následok, že hoci produkt končí v komunálnom odpade, výrobca alebo distribútor neprispieva do systému RZV a nehradí náklady spojené so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu. Ide napríklad o hračky, hubky na riad, kryty na mobily či klávesnice alebo podnosy. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.