NATUR-PACK

Nedáva zmysel zbierať kuchynský odpad plošne, slovenský model je kontraproduktívny (ANALÝZA)

Čo ukazujú dáta po štyroch rokoch plošného zberu kuchynského odpadu? Treba sa zamerať na väčšie sídla, píše Marek Hrabčák.

Nedáva zmysel zbierať kuchynský odpad plošne, slovenský model je kontraproduktívny (ANALÝZA)
Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Článok vyšiel v decembrovom čísle štvrťročníka Odpadové hospodárstvo 10-12/2025. Predplatitelia Odpady-portal.sk magazín našli vo svojich poštových schránkach.


Efektivita je základným ukazovateľom úspešnosti každého projektu. Paretovo pravidlo, inak známe aj ako princíp 80/20, hovorí, že len 20 % zákazníkov prináša až 80 % tržieb. Alebo naopak – až 80% nákladov vynaložíme na splnenie posledných 20% úloh. V prípade zberu kuchynských odpadov (KO) na Slovensku sa toto pravidlo potvrdilo jednoznačne.

Slovensko má zhruba 2 890 obcí a miest a zber sa plošne vykonáva skoro vo všetkých obciach s minimálnymi výnimkami. Ak si zostrojíme kumulatívny graf priemernej produkcie KO v závislosti od veľkosti obcí, tak zistíme, že:

  • až 53% z celkového vyzbieraného množstva pochádza len zo 135 miest väčších ako 5 000 obyvateľov,
  • 86% z celkového vyzbieraného množstva pochádza zo 1 035 miest a obcí väčších ako 1 000 obyvateľov,
  • len 4,8% z vyzbieraného množstva pochádza až zo 1 120 obcí menších ako 500 obyvateľov.

Viac ako tretina všetkých obcí na Slovensku s malým počtom obyvateľov (<500) nevyprodukuje ani 5% z celkového množstva tohto odpadu. A podobne, ak by sme sa namiesto plošného zberu zo skoro všetkých obcí Slovenska (cca 2 800) sústredili len na tretinu z nich (presne 1 035 s počtom obyvateľov nad 1 000), vyzbierame aj tak až 86% z celkového množstva.

Pri uvažovanej priemernej hodnote zberu 15 kg/obyv./rok by to predstavovalo ročne množstvo vyzbieraného KO na Slovensku 80 705 t. Po vylúčení 1 855 menších obcí by sa potom vyzbieralo len 69 126 t, t.j. o cca 11 600 t menej.

Avšak ak by sa v tomto redukovanom zvozovom rajóne zameranom len na obce nad 1 000 obyvateľov zvýšila priemerná výťažnosť zberu z 15 na 17,5 kg/obyv. (čo nie je nič mimoriadne), aj bez zvyšných 1 800 malých obcí by sa vyzbieralo cca 80 500 t. Teda pôvodné množstvo.

Zvyšovať výťažnosť zberu v jestvujúcom rajóne je vždy ekonomicky efektívnejšie ako rozširovať zvozový rajón o nové územia a trasy. A asi netreba zdôrazňovať, o koľko by klesla spotreba nafty, ak by sa namiesto všetkých 2 890 obcí sústredil zvoz KO len na mestá a väčšie obce - spolu cca 1 035 zberových miest.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)