Čo musí obec preukázať, ak nechce triediť kuchynský odpad? A ako ďalej s výnimkou? (PRÁVNY POHĽAD)

Ako je to s výnimkou z povinného zberu kuchynského odpadu? Čo a ako musí obec preukázať v súvislosti s domácim kompostovaním, ak sa chce vyhnúť povinnosti zaviesť oddelený zber kuchynského odpadu?

Aké faktory môžu ovplyvniť budúcnosť výnimky z povinného zberu kuchynského odpadu?

Jedným z nástrojov na zníženie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (ďalej len „BRKO“) na skládkach odpadov a zvýšenie miery ich recyklácie je zavedenie triedeného zberu odpadov. Významným komponentom BRKO je aj kuchynský odpad.

Znižovanie jeho množstva je jedným zo základných predpokladov naplnenia cieľov stanovených okrem iného Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na r. 2019-2025 (ďalej len „program predchádzania vzniku odpadu“).¹

Ako cestu k naplneniu tohto cieľa si zákonodarca zvolil povinnosť zavedenia triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Zodpovedným subjektom je v takom prípade obec.² Povinnosť obce bola pôvodne zmiernená prostredníctvom pomerne veľkoryso stanovených výnimiek.³

Práve výnimky boli v programe predchádzania vzniku odpadu identifikované ako jedna z prekážok pre naplnenie jeho cieľov týkajúcich sa biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.⁴ V súčasnosti obec môže počítať len s jednou výnimkou, a to ak preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad.⁵ Na prvý pohľad jasne definovaná výnimka otvára pri bližšom pohľade Pandorinu skrinku výziev súvisiacich s jej naplnením.

Ako na kuchynský odpad? Kompostovanie a zavedenie systému na vykonávanie triedeného zberu kuchynského odpadu

Naplnenie cieľov týkajúcich sa kuchynského odpadu si v zásade vyžaduje súčinnosť dvoch aktérov: obce a jej obyvateľov. Obec je povinná zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Na druhej strane môžu obec od tejto povinnosti (čiastočne) odbremeniť jej obyvatelia, a to v prípade, ak sa všetky domácnosti podujmú na kompostovanie ich vlastného kuchynského odpadu.⁶

Aj v prípade druhého variantu nesie ale obec zásadné bremeno. Obec je povinná hodnoverným spôsobom preukázať, že podmienky pre uplatnenie predmetnej výnimky boli splnené. Takýto hodnoverný spôsob predstavuje napr. čestné prehlásenie domácností, že kompostujú kuchynský odpad.⁷ Tento spôsob môže byť preferovaný predovšetkým v prípade aktívnych obyvateľov, ktorí si sami zabezpečia kompostovací zásobník.

V zmysle metodického usmernenia z dielne rezortu životného prostredia by takéto čestné prehlásenie mal podpísať jeden zástupca domácnosti, pričom pri formulovaní jeho znenia by mala obec zabezpečiť uvedenie členov domácnosti a prehlásenie, že sa jedná o kompostovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Takéto čestné prehlásenie by malo byť aktualizované každé tri roky a obec by ho mala mať k dispozícii pre prípad kontroly zo strany príslušných orgánov štátnej správy.⁸

Čestné prehlásenie tak môže obec vnímať ako prostriedok na preukázanie naplnenia zákonných podmienok pre uplatnenie vyššie uvedenej výnimky. Vhodne formulované čestné prehlásenie predstavuje pre obec ale zároveň aj príležitosť poskytnúť jej obyvateľom informácie o povinnostiach týkajúcich sa kuchynského odpadu a jeho kompostovania.

Zvýšenie miery kompostovania biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu je v záujme obce. Z uvedeného dôvodu by obec mala zabezpečiť vytvorenie podmienok pre kompostovanie aj vo vzťahu k obyvateľom, ktorí si proaktívnym spôsobom nezabezpečia vlastný kompostovací zásobník.

Obec má pri spôsobe a forme zabezpečenia kompostovacieho zásobníka určitú flexibilitu, t. j. obec môže poskytnúť domácnostiam kompostovací zásobník napr. na základe preberacieho protokolu alebo zmluvy podpísanej zástupcom obce a domácnosti.⁹

V minulosti boli možné rôzne druhy podpory na domáce kompostéry, avšak je úplne bežné, že si občania za kompostéry musia zaplatiť. Rovnako platia občania za triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, ktorý je navyše veľmi veľmi nákladný. Z prepočtov vyplýva, že jednorazový náklad na kompostéry je spravidla oveľa nižší, ako pravidelné platby za zvoz a likvidáciu tohto druhu odpadu.

Foto: Odpady-portal.sk

Či má obec vôbec možnosť voľby využitia výnimky alebo nie záleží hlavne od jej veľkosti, komunikácie s občanmi, ochoty a angažovanosti jej občanov ako aj pomeru prípadnej bytovej zástavby a rodinných domov.

V prípade, ak obec nedosahuje požadovanú mieru kompostovania biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, je povinná zabezpečiť triedený zber prostredníctvom zberných nádob. Či občania obce skutočne kompostujú by sa malo odzrkadliť na množstve zmesového komunálneho odpadu, keďže jeho podiel je významný a tvorí spravidla aspoň jeho tretinu.

Pokiaľ množstvo zmesového komunálneho odpadu nekleslo, hoci podľa čestných prehlásení 100% obyvateľov odpady kompostuje, musí obec zaviesť kontrolné mechanizmy a prípadne aj uložiť sankcie, ktoré vynútia plnenie povinností občanov.

Systém nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom upraví obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení, kde môže ustanoviť aj kontrolné mechanizmy ako aj prípadné opatrenia a pokuty na zabezpečenie jeho dodržiavania.

Záver

Program predchádzania vzniku odpadu formuloval ako jedno z opatrení v kontexte biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu posúdenie zrušenia výnimiek pre zavedenie a zabezpečenie vykonávania jeho triedeného zberu. Napriek tomu, že rozsah výnimiek sa historicky zužoval a podmienky pre ich naplnenie sa sprísňovali, budúci vývoj v tejto oblasti nie je možné jednoznačne predvídať.

Strategické dokumenty v oblasti environmentálnej politiky a odpadového hospodárstva¹⁰ uznávajú význam kompostovania, objavujú sa ale aj domnienky o možnosti zrušenia aktuálnej výnimky.¹¹ Podľa aktuálnych vyjadrení o tom rezort životného prostredia v súčasnosti neuvažuje. Nie je ale možné vylúčiť, že v rámci vyhodnotenia pokroku pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa zníženia množstva BRKO sa o tom v budúcnosti uvažovať bude.

Legislatíva reaguje na spoločenskú realitu a s tým súvisiace výzvy. V kontexte predmetnej výnimky môže byť napr. relevantné, či bude možné hodnoverným spôsobom preukázať prínos kompostovania pri napĺňaní cieľov v oblasti znižovania množstva BRKO.

V prípade, ak bude výnimka využívaná hlavne ako prostriedok na vyhnutie sa povinnosti zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu iba na základe formálneho (a nie reálneho) naplnenia podmienok pre jej uplatnenie, nie je možné vylúčiť, že sa zákonodarca v budúcnosti prikloní k možnosti jej zrušenia.

Vhodnou prevenciou toho, aby tento scenár nenastal, sa javí zodpovedný prístup a súčinnosť obce a jej obyvateľov pri kompostovaní biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Transparentný a zrozumiteľný postup obce pri zabezpečovaní kompostovacích zásobníkov, ako aj napr. vhodne formulované čestné prehlásenie o kompostovaní kuchynského odpadu v domácnostiach, môžu byť vnímané ako základ spoločenskej zmluvy, ktorá má na lokálnej úrovni potenciál významným spôsobom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania množstva BRKO. Nie je však možné zabúdať ani na kontrolné mechanizmy, ktoré v slovenskej realite len potvrdzujú význam príslovia „Dôveruj, ale preveruj!“

1 Dokument je dostupný na: ppvo-sr-19-25.pdf (minzp.sk) (naposledy navštívené dňa 4.8.2023). Jedná sa o strategický dokument, ktorý reaguje aj na ciele EÚ v oblasti odpadového hospodárstva.
2 § 81 ods. 7 a 21 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
3 Výnimky zahŕňali napr. zabezpečenie energetického zhodnotenia odpadov; preukázanie, že min. 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad; technické problémy vykonávania zberu alebo ekonomickú neúnosnosť. Ďurkovičová a kol., Zákon o odpadoch: Komentár, (EUROKÓDEX, 2018), str. 81, 328.
4 Program predchádzania vzniku odpadu SR na r. 2019-2025, str. 19.
5 § 81 ods. 21 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
6 O komplementarite triedeného zberu a kompostovania hovorí napr. aj Stratégia environmentálnej politiky SR do r. 2030, str. 38, dostupné na: 03_vlastny_material_envirostrategia2030_def.pdf (minzp.sk) (naposledy navštívené dňa 4.8.2023).
7 Ďurkovičová a kol., Zákon o odpadoch: Komentár, (EUROKÓDEX, 2018), str. 328.
8 Metodická príručka – Požiadavky pre obce na triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Dostupné na: https://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady-a-obaly/registre-a-zoznamy/usmernenie-obce.pdf.
9 Metodická príručka – Požiadavky pre obce na triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Dostupné na: https://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady-a-obaly/registre-a-zoznamy/usmernenie-obce.pdf; § 14 ods. 8 písm. b).
10 Napr. Stratégia environmentálnej politiky SR do r. 2030 a Program predchádzania vzniku odpadu SR na r. 2019-2025.
11 Radovan Kazda, Výnimku z povinného zberu kuchynského odpadu nerušíme, odkazuje ministerstvo. Dostupné na: Výnimka z povinného zberu kuchynského odpadu sa neruší, odkazuje ministerstvo | ODPADY-PORTAL.SK (naposledy navštívené dňa 4.8.2023).

Mag. Annamária Tóthová, partnerka
JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.