Mať jasno v evidencii a ohlasovaní odpadov sa firmám vypláca. Ak navyše využívajú nástroj, ktorý ich na chyby upozorní ešte pred podaním, februárový termín pre nich nepredstavuje stres, hovorí Peter Socháň.
Koniec februára sa blíži. Jeho 28. deň je posledným termínom na podanie Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Hoci povinné elektronické ohlasovanie odpadov cez ISOH platí už druhý rok, pre mnohé firmy, obce a organizácie ide stále o jednu z najnáročnejších povinností v odpadovom hospodárstve.
Potvrdzuje to aj obrovský záujem o praktické návody – na januárový odborný webinár spoločnosti ENVIS sa prihlásilo vyše 600 odpadových špecialistov, ktorí riešili rovnakú výzvu – ako podať ročné ohlásenie správne, včas a bez chýb. Teraz vám v spolupráci s expertom prinášame odpovede na desať najčastejších otázok z praxe, ktoré sa pri ohlasovaní odpadov opakujú tento rok.
Prečo je ohlasovanie odpadov výzvou aj druhý rok po zavedení ISOH
Elektronické ohlasovanie odpadov cez ISOH sa pre väčšinu subjektov nestalo rutinou ani v druhom roku fungovania štátneho systému. Ako upozorňuje Peter Socháň z poradenskej spoločnosti ENVIS a spoluzakladateľ aplikácie EnviSys® na evidenciu a ohlasovanie odpadov, ide o kombináciu viacerých praktických aj technických dôvodov.
„Súčasný ISOH nie je užívateľsky veľmi prívetivý a formulár ročného ohlásenia je nastavený technicky veľmi striktne. Navyše k vypĺňaniu jednotlivých polí neexistuje podrobná špecifikácia. To sa môže prejavovať rôznymi chybami, ktorým používateľ nerozumie a nevie tak, čo má napraviť. Zároveň ide o povinnosť, ktorú firmy riešia len raz do roka. Aj preto sa neistota a stres opakujú už druhý február,“ vysvetľuje.
Povinné elektronické ohlasovanie odpadov cez ISOH predstavuje jednu z najnáročnejších povinností v odpadovom hospodárstve. V praxi sa v súvislosti s ohlásením opakujú rovnaké otázky – bez ohľadu na veľkosť obce či firmy.
Otázky, ktoré sa pravidelne objavujú naprieč firmami aj obcami
Technické nejasnosti aj zložité legislatívne pravidlá prinášajú množstvo otázok. Preto sme požiadali Petra Socháňa, aby zhrnul najčastejšie otázky, ktoré sa tento rok pri ohlasovaní opakujú – bez ohľadu na veľkosť obce či firmy.
1. Je potrebné viesť evidenciu odpadu aj pri veľmi malých množstvách – a kedy vzniká povinnosť podania ohlásenia?
Legislatíva vyžaduje vedenie evidencie odpadu bez ohľadu na vzniknuté množstvo, t. j. od akejkoľvek hmotnosti odpadu. Povinnosť ročného ohlasovania odpadu závisí od dosiahnutia limitov. Ide o 1 t nie nebezpečných odpadov – tzv. ostatných, alebo 50 kg nebezpečných odpadov za rok (súhrne za IČO, a teda za všetky prevádzkarne či miesta vzniku odpadov), alebo bez ohľadu na množstvo, ak ide o niektorý zo 44 odpadov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. (napr. biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, olovo).
2. Je potrebné mať o odbere odpadu vážny lístok alebo iný doklad?
Zákon o odpadoch vyžaduje preukázateľnosť nakladania s odpadom. Forma dokladu môže byť rôzna. Musí však obsahovať náležitosti, na základe ktorých je možné viesť správne evidenciu odpadov ako napríklad druh odpadu (katalógové číslo a názov), množstvo, dátum, spôsob nakladania s odpadom (kód nakladania) a ďalšie údaje uvedené vo vyhláške č. 371/2015 Z. z. Môže to byť aj samotná faktúra či excelovská tabuľka, pokiaľ sú v nej uvedené všetky náležitosti.
3. Kto určuje kód odpadu a kód nakladania?
Kód odpadu resp. katalógové číslo odpadu určuje jeho držiteľ (najčastejšie pôvodca) podľa Katalógu odpadov. Vychádza pri tom z dostupných informácií a dokumentácie ako je Karta bezpečnostných údajov prípadne z analýzy odpadu.
Kód nakladania vyplýva zo spôsobu, akým s odpadom ďalej nakladá jeho nasledujúci držiteľ – osoba oprávnená nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Ak kód nakladania nie je uvedený na doklade o odbere odpadu (napr. vážny lístok), je potrebné ho určiť z oprávnení nasledujúceho držiteľa a overiť resp. odsúhlasiť si ho s odberateľom odpadu.
4. Ako dlho môžem skladovať (zhromažďovať) nebezpečný odpad?
Nebezpečný odpad môžete zhromažďovať najviac 1 rok od jeho vzniku, ak bude zneškodnený. Ak by mal byť zhodnotený, čo je potrebné následne preukázať dokladmi, je možné takýto odpad zhromažďovať najviac 3 roky.
5. Musí firma evidovať a ohlasovať komunálny odpad?
Zmesový komunálny odpad (čierne nádoby), za ktorý sa platí poplatok obci, firma vo svojej evidencii odpadov nevedie. Taktiež ho ani neohlasuje do ISOH. Evidenciu a ohlasovanie v tomto prípade za firmu zabezpečuje obec.
No pozor na vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré pochádzajú od zamestnancov – z desiaty, obedov a pod. (napr. plastové obaly, sklenené poháre, plastové fľaše) a zvyšky jedla alebo odpad z kávovarov. Tieto odpady sa radia do skupiny 20 – komunálne odpady. Ide totiž o odpady, ktoré sú svojím charakterom a zložením podobné odpadu z domácností. Podobne vyradené chladničky, mikrovlnky, kávovary a ďalšie odpady sa radia do skupiny odpadov 20. Tieto vytriedené zložky komunálneho odpadu vznikajúce u právnickej osoby podliehajú evidencii a v prípade splnenia podmienok aj ročnému ohlasovaniu.
6. Ako evidovať vyradený elektroodpad (PC, myši, tonery)?
Odpad z elektrických a elektronických zariadení sa eviduje rovnako ako všetky ostatné druhy odpadov. V prípade, že je elektroodpad odovzdaný do spätného zberu napr. v rámci predajne elektra, v evidenčných listoch odpadu v poli Poznámka sa uvedie slovné spojenie „spätný zber“.
7. Pod aký kód odpadu zaradiť jednorazové použité plienky z domovov sociálnych služieb pre seniorov?
V prípade, ak ide o domov seniorov, kde nie sú umiestnené osoby s infekčnými ochoreniami, plienky je možné zaradiť pod druh odpadu 20 03 01 – zmesový komunálny odpad a je možné ukladať ho do nádoby na zmesový komunálny odpad. Nesmie však ísť o zdravotnícke zariadenie.
Pokiaľ však ide o zdravotnícke zariadenie, určujete kód podľa toho, či odpad pochádza z napr. infekčného oddelenia, kde môžu byť osoby s infekčnými ochoreniami. Plienky by boli v takom prípade zaradené ako odpad zo zdravotnej starostlivosti, teda do skupiny 18.
8. Kto je pôvodcom stavebného odpadu – stavebník resp. zhotoviteľ alebo niekto iný?
Pôvodcom stavebného odpadu, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, je ten subjekt, ktorý má vydané povolenie podľa stavebného zákona (stavebné povolenie, povolenie na rekonštrukciu a pod.).
Ako príklad môžeme uviesť situáciu, kedy pre obec či firmu vykonáva rekonštrukciu cesty alebo budovy stavebná firma – zmluvný partner. Pôvodcom odpadu je vedy samotná obec či firma, ktorá má vydané povolenie na tieto práce. Ak sa však stavebné práce vykonávajú pre fyzickú osobu, pôvodcom je ten, kto tieto práce vykonáva – stavebná firma.
9. Podáva obec ohlásenie aj pri malej kompostárni do 10 ton?
Áno, ak obec prevádzkuje zariadenie na zhodnocovanie odpadov (malá kompostáreň), a to na základe registrácie podľa § 98 zákona o odpadoch, má evidenčné aj ohlasovacie povinnosti.
10. Má firma s viacerými prevádzkami podávať jedno alebo viac ohlásení?
Ohlásenie sa podáva zvlášť za každú prevádzku, ktorá spĺňa definíciu prevádzkarne v zmysle živnostenského zákona.
V opačnom prípade ide o miesta vzniku odpadu, za ktoré sa ohlásenie podáva na jednom súhrnnom ohlásení, avšak za každý okres zvlášť. Môže ísť napríklad o stavby alebo ambulancie lekárov v rôznych mestách patriacich pod jednu centrálnu nemocnicu. Ak sa teda miesta vzniku odpadu nachádzajú v rôznych okresoch, ohlásenia za ne sa podávajú súhrnne avšak za každý okres zvlášť.
Podľa Petra Socháňa skúsenosti z praxe jednoznačne ukazujú, že dlhodobo sa oplatí investovať do dvoch oblastí: vzdelávanie a kvalitný softvér.
Elektronické ohlasovanie odpadov v ISOH nie je jednorazová povinnosť. Rovnaký proces čaká firmy, obce a organizácie aj v nasledujúcich rokoch. Princípy ohlasovania sa pritom zásadne nemenia – a spolu s nimi sa budú opakovať aj tie isté chyby: nejasnosti v evidencii, nesprávne určené kódy nakladania, technické problémy pri podaní či stres z riešenia povinností na poslednú chvíľu.
Podľa Petra Socháňa skúsenosti z praxe jednoznačne ukazujú, že dlhodobo sa oplatí investovať do dvoch oblastí:vzdelávanie a kvalitný softvér. „Firmy, ktoré majú jasno v princípoch evidencie a ohlasovania a zároveň pracujú s nástrojom, ktorý ich na chyby vopred upozorní, riešia februárový termín bez zbytočného stresu“, vysvetľuje.
Pravidelné odborné školenia totiž odpadovým špecialistom pomáhajú pochopiť súvislosti a nachádzať odpovede na ich otázky z praxe. Spoľahlivý softvér zas dokáže veľkú časť rizík eliminovať automaticky – ešte pred samotným podaním údajov do ISOH.
Jedným z riešení, ktoré vzniklo práve na základe týchto skúseností z praxe, je online aplikácia EnviSys®, vyvíjaná poradenskou spoločnosťou ENVIS. EnviSys® dnes využíva viac ako 1 300 firiem, obcí a organizácií s takmer 3 000 registrovanými prevádzkami a prepája priebežnú evidenciu odpadov s automatickým generovaním výstupov pre ISOH.
Ako ukazuje prax, istota pri ohlasovaní nevzniká náhodou. Vzniká kombináciou znalostí, správne nastavených procesov a nástrojov, ktoré pomáhajú robiť veci správne – nielen v posledný februárový týždeň, ale počas celého roka.
Mgr. Peter Socháň je expert na environmentálny manažment a výkonný riaditeľ spoločnosti ENVIS. Pravidelne vedie školenia v oblasti odpadového hospodárstva a pôsobí aj ako odborne spôsobilá osoba pre EIA. Poradenská spoločnosť ENVIS od roku 2006 poskytuje konzultačné a audítorské služby v oblasti životného prostredia – od EIA a environmentálnych auditov cez ochranu ovzdušia a vôd až po odpadové hospodárstvo a vzdelávanie profesionálov. Od roku 2016 ENVIS vyvíja a prevádzkuje aj online aplikáciu EnviSys® na evidenciu a ohlasovanie odpadov.
PR článok spoločnosti ENVIS.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.