Koľko ľudí doma páli plasty? Stále je to bežná prax, ukázal prieskum

Nová štúdia vedcov z austrálskej Curtin University prináša dôležité zistenia o spaľovaní plastov v domácnostiach v rozvojových krajinách. Pravidelné využívanie plastového odpadu ako zdroja energie má podľa výskumu závažné dopady na zdravie obyvateľov a životné prostredie a súvisí tiež so sociálnou rovnosťou.

V článku sa dočítate:

• ktorých skupín obyvateľstva sa spaľovanie odpadu najviac dotýka,
• za akými účelmi plasty pália,
• aké z tejto praxe plynú zdravotné riziká a aké sa naskytajú riešenia.

Problém má ekonomický rozmer

Štúdia, ktorá bola publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications, vychádza z prieskumu, ktorý austrálsky tím vykonal s viac ako tisíc respondentmi z 26 krajín sveta.

Prieskum sa sústredil predovšetkým na štáty globálneho Juhu, teda krajiny s nízkymi a strednými príjmami z Latinskej Ameriky, Ázie, Afriky a Oceánie. Medzi účastníkmi boli výskumníci, vládni pracovníci či ľudia angažovaní v lokálnych komunitách, ktorí úzko spolupracujú s nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva.

Analýza zozbieraných dát ukázala, že napriek tomu, že čoraz viac štátov celosvetovo zavádza opatrenia cielené na obmedzenie spotreby plastov, pálenie plastového odpadu je stále rozšírenou praxou.

Týka sa hlavne obyvateľstva žijúceho v extrémnej chudobe, pre ktoré sú čistejšie palivá nedostupné, preto sa spoliehajú na pevnú biomasu – predovšetkým drevo, uhlie, zvyšky plodín či zvierací trus.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.