Envirofond v parlamente: opozícia varuje pred monopolom, Taraba obvinil OZV z neefektívnosti

V Národnej rade SR 3. februára 2026 popoludní pokračovala v prvom čítaní rozprava k vládnemu návrhu nového Zákona o Environmentálnom fonde, tlač 1047. Prinášame výber najdôležitejších argumentov z rozpravy.

Poslanci opozície opakovane kritizovali skrátené legislatívne konanie, koncentráciu právomocí a riziko konfliktu záujmov, ak by fond vstupoval do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) ako hráč na trhu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že jeho cieľom je zaviesť pravidlá a ušetriť peniaze, ktoré podľa neho dnes zostávajú súkromným organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) bez primeranej kontroly.

Čaučík (KDH): „extrémna koncentrácia moci“ a štát ako konkurent kontrolovaných

Ako prvý vystúpil v rozprave poslanec Marián Čaučík (KDH), ktorý návrh označil za „systémovú redefiníciu fungovania trhu, jeho dozoru aj finančných tokov“ s dopadmi na odpadové hospodárstvo, konkurenciu aj plnenie recyklačných cieľov.

Za prvé riziko pomenoval koncentráciu právomocí do rúk ministra – podľa neho chýba protiváha v podobe kolektívnych orgánov (správna či dozorná rada) a minister má rozhodovať o výzvach, prerozdeľovaní zdrojov aj následnej kontrole. „Návrh fakticky presúva rozhodovanie o verejných zdrojoch, o výzvach, o prideľovaní financií aj o kontrole na jediný úradný stôl,” uviedol M. Čaučík.

Marián Čaučík | Screenshot z prenosu schôdze NR SR

Druhou zásadnou výhradou bol konflikt záujmov: štát by sa podľa návrhu mohol stať OZV, teda „súčasne kontrolórom aj konkurentom kontrolovaných subjektov“. Čaučík to prirovnal k znárodneniu systému a odkazuje na stanovisko protimonopolného úradu, ktorý upozorňuje na neštandardnosť a riziko deformácie súťaže.

Podľa Čaučíka bude ministerstvo súčasne tým orgánom, kto pripravuje legislatívu, udeľuje a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. „To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie.”

Za tretí vážny problém považuje plánované zavedenie 10 % limitu pre náklady OZV. Tento limit je prezentovaný ako opatrenie proti neefektívnosti, ale v praxi je podľa neho ekonomicky nerealizovateľný: „OZV musia z platieb od výrobcov financovať nielen administratívu, ale aj monitorovanie, kontrolu obcí, zmluvné procesy, reporting, audit, odborné analýzy, komunikáciu, prevádzku IT systémov a množstvo povinných úkonov definovaných zákonom.”

Osobitne tvrdo napadol M. Čaučík zámer zrušiť existujúci 2 % limit na správu Environmentálneho fondu, ktorý považuje za štvrtý zásadný problém: „nebude existovať žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, koľko peňazí môže envirofond minúť na seba“. Varoval, že fond sa môže stať „neobmedzenou peňaženkou ministra“ a v kombinácii so štátnou OZV vytvoriť veľký priestor na zneužívanie prostriedkov.

Čaučík zároveň otvoril otázku účinnosti: zákon mal pôvodne platiť od 1. januára 2026, no 3. februára bol stále len v prvom čítaní. Pýtal sa ministra, aký nový termín účinnosti predpokladá a „aké hospodárske škody vznikli“ v januári, keď sa skrátené legislatívne konanie odôvodňovalo hrozbou škôd.

Dostál (SaS): problém nie je limit 10 %, ale štát ako hráč aj rozhodca

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) zdôraznil, že ťažisko výhrad nevidí v 10 % limite nákladov OZV, ale v možnosti ovládnutia celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov štátom, kedy „štát bude zároveň aj určovatelom pravidiel, aj kontrolórom a zároveň aj hráčom“.

Ondrej Dostál | Screenshot z prenosu schôdze NR SR

Podrobne rozobral aj priebeh legislatívneho procesu: vláda schválila skrátené konanie 1. októbra 2025 a tvrdila, že bez rýchleho schválenia hrozia „značné hospodárske škody“, no zákon sa napriek tomu odkladal na viacerých schôdzach. Opakovane sa pýtal, aké škody teda štátu hrozili, keď účinnosť od 1. januára 2026 neplatí.

V argumentácii sa vrátil k historickej paralela: pripomenul Recyklačný fond, kde sa podľa neho rozhodovanie politizovalo a objavovali sa korupčné podozrenia. Upozornil na to, že systém bol zrušený v časoch, kedy ministrom životného prostredia bol koaličný partner Peter Žiga, a nahradený RZV. Varoval, že návrh môže priniesť návrat problémov – „ako keby bol niekto aj hráčom na futbalisku a zároveň aj rozhodcom“.

Sabo (PS): vypadáva kontrola ministerstva financií, v hre sú „vyše dve miliardy“

Michal Sabo (Progresívne Slovensko) postavil svoje vystúpenie najmä na výhrade, že návrh sa pripravoval v skrátenom režime a bez medzirezortného pripomienkového konania, čo podľa neho oslabilo kontrolné mechanizmy pri hospodárení s veľkými verejnými zdrojmi. Upozornil, že z návrhu vypadáva doterajšia poistka, podľa ktorej kontrolu hospodárenia Environmentálneho fondu vykonáva ministerstvo financií; po novom má byť dohľad sústredený v rámci rezortu životného prostredia.

Sabo varoval, že v praxi tak vzniká model „sebakontroly“, keď jeden rezort zabezpečuje správu fondu, personálne obsadenie, rozhodovanie o dotáciách aj kontrolu. V tejto súvislosti zdôraznil objem peňazí, o ktorých má fond rozhodovať, a preto žiadal silnejšie „brzdy a protiváhy“.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.