Moňok: Slovensko nepotrebuje ďalšie spaľovne. Problém je v netriedení odpadu

Environmentálny expert Branislav Moňok vystúpil 11. marca v Bratislave na verejnom zhromaždení s názvom „Spaľovňa Slovnaft - zdravotné riziká, mýty a fakty”, ktoré zorganizovali občianske iniciatívy a združenia k téme zámeru výstavby zariadenia na energetické využitie odpadov Slovnaft. 

Pozn. red.: Pre kontext uvádzame, že v jeho prednáške sa nevenoval téme, pre ktorú organizátori zorganizovali verejné zhromaždenie. Tou mal byť zámer ZEVO Slovnaft a jeho potenciálne riziká pre životné prostredie a zdravie obyvateľov. Branislav Moňok sa venoval inej téme, ktorú spracovávame v tomto texte: všeobecnej kritike plánov na výstavbu akýchkoľvek nových ZEVO, najmä vo vzťahu k hierarchii odpadového hospodárstva a k tzv. verejnému záujmu, ktorý presadzuje aj Európska komisia. Kontextu zaradenia prednášky na stretnutie sa budeme venovať v samostatnom komentári.

V rozsiahlom článku sa dozviete:

• prečo považuje B. Moňok výstup zo spaľovne za odpad,
• aké riešenie nakladania s odpadmi považuje za najlepšie,
• ako by sa Slovensko vedelo vyhnúť energetickému využitiu odpadov,
• aké kapacity ZEVO vidí na Slovensku,
• čo by mohlo nahradiť spaľovanie,
• textový prepis vystúpenia B. Moňoka.

Branislav Moňok tvrdí, že Slovensko nepotrebuje ďalšie spaľovne, ale lepšie triedenie, recykláciu a skutočné napĺňanie hierarchie odpadového hospodárstva.

Investori podľa neho stavajú svoju argumentáciu na tvrdení, že spaľovne sú nevyhnutné na splnenie európskych cieľov. Nazdáva sa, že takéto vysvetlenie neobstojí.

Spaľovňa len nahrádza jedno zlé riešenie druhým

Moňok hneď v úvode upozornil, že Slovnaft nie je jediným investorom, ktorý chce na Slovensku postaviť spaľovňu. „Slovnaft nie je jediný investor, okrem toho máme ďalších šesť zámerov výstavby spaľovne na Slovensku,“ povedal. To, čo zaznelo v jeho vystúpení, sa podľa neho týka „viac-menej všetkých týchto spaľovní“.

Jedným z hlavných argumentov investorov býva podľa neho potreba znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 %, no pri spaľovaní ide do istej miery len o formálne splnenie cieľa. „Viete, koľko komunálnych odpadov sa položí na skládku odpadov zo spaľovní odpadov? Žiaden, lebo keď to prejde spaľovňou, už to nie je komunálny odpad,“ uviedol.

Pripomenul pritom, že po spaľovaní zostáva popol a škvára. Teda odpad, ktorý nezmizne, len sa zmení jeho kategória.

Zvyšky z energetického zhodnocovania odpadov | Ilustračné foto: Denník ODPADY-PORTAL

Spaľovne podľa neho nie sú riešením, ktoré by zodpovedalo záväznej hierarchii nakladania s odpadmi. Tá podľa neho jasne hovorí, že na prvom mieste má byť predchádzanie vzniku odpadu, potom opätovné použitie, recyklácia a až následne energetické zhodnocovanie. „To, čo chce investor, je nahradiť najhorší spôsob nakladania s odpadmi druhým najhorším spôsobom, aký bol kedy vymyslený,“ povedal B. Moňok.

Riešenie sa začína ešte pred tým, ako odpad vznikne

Podľa Moňoka sa diskusia o odpadoch na Slovensku často zužuje na otázku, čo urobiť s odpadom na konci procesu. Skutočné riešenia však podľa neho začínajú oveľa skôr.

Najjednoduchším spôsobom, ako znížiť množstvo odpadu, je podľa neho nevytvárať ho. „Najjednoduchšie ako predísť vzniku odpadu je odmietnuť to, čo nepotrebujeme,“ povedal.

Zároveň upozornil, že nejde iba o individuálne správanie spotrebiteľov. Potrebné je podľa neho meniť aj výrobu, materiálové zloženie výrobkov či ich dizajn. „Musíme zmeniť spôsob výroby niektorých výrobkov, spôsob spotreby, materiálové zloženie výrobku, celý dizajn, teda eco-design, treba urobiť tak, aby sa s tými materiálmi a výrobkami po skončení používania dalo ešte niečo urobiť v horných priečkach tejto hierarchie,“ uviedol.

Úlohu podľa neho nemajú len obyvatelia, ale aj samosprávy a štát. Práve tie majú vytvárať podmienky na to, aby bolo jednoduchšie predchádzať vzniku odpadu a opakovane používať výrobky.

Z verejnej diskusie 11. marca 2026 v Bratislave | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Zmesový komunálny odpad nie je nerecyklovateľný

Podľa Moňoka „investori hovoria, že oni sa postarajú o nerecyklovateľný odpad”. Problém vníma už v samotnom pomenovaní. „Je to nerecyklovateľný odpad? Nie. Je to nevytriedený odpad. Toto je veľmi dôležité zdôrazniť,“ povedal.

Odkázal pritom na zloženie zmesového komunálneho odpadu, ktoré podľa neho ukazuje, že v čiernych nádobách stále končí veľké množstvo zložiek, ktoré mali byť vytriedené. Ide napríklad o papier, plasty, sklo, kovy, tetrapaky, bioodpad, textil, drevo, elektroodpad či nebezpečné odpady.

Podľa Moňoka sú pritom na triedenie týchto zložiek na Slovensku vytvorené podmienky. „Takže potrebné je robiť také aktivity, aby sme tento odpad v čo najlepšej možnej miere dostali zo zmesového odpadu. A keď to zrátame, tak je to takmer 66 %,“ uviedol.

Práve v tom vidí zásadnú rezervu slovenského odpadového hospodárstva. Ak by sa podľa neho dôsledne vytriedilo všetko, čo sa dnes zo zákona triediť má, potom by objem zvyškového zmesového odpadu výrazne klesol.

„Na Slovensku vznikne 185 kilogramov zmesového odpadu na obyvateľa. Ak by sme všetko dokázali vytriediť, tak by to bolo 63 kilogramov, čo je necelých 13 % komunálneho odpadu,“ povedal. Podľa neho by sa tak Slovensko už len lepším triedením výrazne priblížilo k cieľu EÚ znížiť skládkovanie na 10 %.

Zariadenie na energetické využitie odpadov spoločnosti OLO v Bratislave | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Tvrdí, že Slovensko už dnes má vysoké kapacity na spaľovanie

Vo svojom vystúpení rozoberal aj to, koľko kapacít na spaľovanie odpadu už na Slovensku existuje a koľko ich má pribudnúť. Pripomenul, že Slovensko už dnes prevádzkuje dve spaľovne komunálneho odpadu, a to v Bratislave a Košiciach. Obe zároveň plánujú rozšírenie.

Pri bratislavskej spaľovni podľa neho po rekonštrukcii pribudne tretí kotol a kapacita sa zvýši zo 163 500 ton na 180-tisíc ton. Košická spaľovňa má podľa neho zvýšiť kapacitu o ďalších 100-tisíc ton. „Spaľovne budú mať po rekonštrukciách 431 800 ton kapacitu,“ uviedol.

Tým sa však podľa neho zoznam nekončí. Do systému treba rátať aj cementárne a vápenku, ktoré spaľujú palivo vyrobené z odpadu. „Tá kapacita je v súčasnosti 453 500 ton, kde vyše 90 % z toho dovážame zo zahraničia, lebo to palivo nemáme na Slovensku,“ povedal.

Práve v tom vidí výrazný paradox. „To znamená, že my dovážame zo zahraničia odpad, palivo vyrobené z odpadu, na náš odpad potrebujeme nové spaľovne,“ upozornil.

V protismere s kritikou dovozu odpadu zo zahraničia však vzápätí označil za prípustnú alternatívu, že Slovensko bude vyvážať odpad do zahraničia. „Pozor, máme otvorený trh. A tak, ako to funguje v zahraničí, ako Nemci dovážajú odpad do spaľovní, Švédi, Fíni, Dáni, všetci, tak aj my môžeme im vyvážať odpad. Ak by sme ho mali nadbytok a nedokázali spracovať u nás, vždy vieme využiť nadkapacity v Európskej únii v okolitých štátoch, ktoré tieto spaľovne majú vybudované, 183 miliónov ton”, dôvodil.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.