Kocunová na stretnutí k novému ZEVO kritizovala zvozy aj fotochemický smog

Na verejnom zhromaždení s názvom „Spaľovňa Slovnaft – zdravotné riziká, mýty a fakty“, ktoré sa konalo 11. marca 2026 v Bratislave a ktorému sme venovali už niekoľko textov, vystúpila aj Zuzana Kocunová, bývalá riaditeľka Odboru ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR.

Vo svojom prejave uviedla niekoľko argumentov, ktoré považuje za environmentálne a zdravotné riziká zámeru výstavby zariadenia na energetické využitie odpadov v areáli Slovnaftu (zámer má názov Centrum energetického zhodnotenia odpadov, skr. CEZO - pozn. red.). Vo viacerých pasážach sa, podobne ako ďalší prednášajúci, ktorým sme sa venovali v samostatných textoch, odchýlila od témy podujatia a komentovala aj samotnú „potrebu“ zariadenia či logistiku zvozu odpadu. Výhrady, ktoré vzniesli prednášatelia na verejnom zhromaždení, budeme konfrontovať v samostatnom texte.

Kocunová hneď v úvode zdôraznila, že odpor voči zariadeniu nepovažuje za klasický postoj typu NIMBY (not in my backyard - nie v mojej záhrade, pozn. red.). „Tie dôvody, prečo by tá spaľovňa nemala stáť v Bratislave, sú hlavne kvôli vplyvom, ktoré má na zdravie ľudí a na životné prostredie,“ povedala.

Nové ZEVO považuje za zbytočný zdroj znečistenia

Časť jej vystúpenia sa netýkala zdravotných a environmentálnych rizík zámeru, ale skôr širšej otázky, či je vôbec nové zariadenie potrebné. Podľa nej má spaľovňa odpadu zmysel iba vtedy, „keď nie je dostatok dostupných kapacít, ktoré nie sú spaľovacie, na to, aby sme zneškodnili nerecyklovateľný odpad“. Ak také kapacity existujú, pýta sa: „Tak načo zbytočné ďalšie zdroje znečisťovania?“

Z verejnej diskusie 11. marca 2026 v Bratislave | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Považuje ju za príliš veľkú

Podobne mimo hlavnej línie zhromaždenia smerovala aj jej argumentácia o súlade projektu so strategickými a územnoplánovacími dokumentmi. Tvrdila, že nová spaľovňa nespĺňa logiku umiestňovania zariadení podľa stratégie odpadového hospodárstva a že problematický môže byť aj súlad s územným plánom Bratislavy. „Ak spaľovňa spaľuje 630 ton odpadu za deň, tak čo je to za obmedzený rozsah? To je strašne veľa. Predstavte si, že tá spaľovňa zhltne za hodinu 27 ton odpadu,“ uviedla.

Neskôr sa Kocunová opäť vrátila k polemike o veľkosti a opodstatnenosti investície. Tvrdí, že predkladateľ komunikuje projekt „rafinovaným spôsobom“, keď hovorí o kapacite 220-tisíc ton ročne, hoci odpady súvisiace priamo s činnosťou rafinérie majú podľa nej predstavovať iba 11 % kapacity. „Tak kvôli 11 % potrebujeme postaviť takéto obrovské monštrum?“ spýtala sa.

Výraznú časť prejavu venovala logistike zvozu odpadu z viacerých krajov a z celého Slovenska, teda viac k hospodárskej a systémovej vhodnosti projektu než priamo k zdravotným rizikám. Kritizovala, že zámer podľa nej nehovorí o potrebných prekládkových miestach ani o nákladoch na dopravu. „Tá zvozová štúdia je len kamufláž na to, aby mohli postaviť takúto veľkú kapacitu spaľovne,“ vyhlásila.

Kritizovala kumulované emisie

K téme zhromaždenia smerovala v tvrdení, že zariadenie nemožno posudzovať izolovane len cez plnenie emisných limitov. Podľa nej treba skúmať aj to, aký bude jeho príspevok k už existujúcej environmentálnej záťaži v území. „Nie je možné účinnosť a emisie hodnotiť izolovane. Čiže nielen to, koľko vypustí tá spaľovňa, ale aký vplyv má na celkové znečistenie, vrátane príspevku tejto aktivity k celkovému znečisteniu,“ upozornila.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.