Systém triedeného zberu zachytáva viac odpadu než v minulosti. Podľa údajov KC OBALY sa vlani vyzbieralo 290 153 ton obalov a neobalových výrobkov.
Na Slovensku sa v roku 2025 vyzbieralo 290-tisíc ton odpadu z obalov a neobalových výrobkov, čo je o 34 % viac než v roku 2017. Množstvo výrobkov uvedených na trh pritom zostáva dlhodobo takmer rovnaké. Podľa Koordinačného centra pre obaly a neobalové výrobky (KC OBALY) to ukazuje, že systém triedeného zberu zachytáva väčšiu časť odpadu, ktorý by inak skončil v zmesovom komunálnom odpade.
V roku 2025 bolo na slovenský trh uvedených 527 230 ton obalov a neobalových výrobkov. Prostredníctvom triedeného zberu sa z tohto objemu vyzbieralo 290 153 ton odpadu. V roku 2017 to bolo 216 673 ton pri celkovom množstve 514 708 ton uvedených výrobkov. Aj pri porovnateľnom objeme výrobkov tak systém podľa KC OBALY dnes zachytí citeľne viac odpadu než pred ôsmimi rokmi.
„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade,“ uviedla Gabriela Stachová z KC OBALY.
Recyklácia presiahla 76 %
Pozitívne sa vyvíja aj ďalšie spracovanie vyzbieraného odpadu. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov vyzbieraných v obciach dosiahla podľa KC OBALY 76,1 % a celkové zhodnotenie 91,8 %. Väčšina odpadu sa tak podľa organizácie vracia späť do obehu, či už formou recyklácie alebo energetického zhodnotenia.
Za výsledkami je podľa KC OBALY systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), ktorý na Slovensku funguje od roku 2016. Organizácia v tejto súvislosti pripomína aj zlepšenie celkových výsledkov pri komunálnych odpadoch. Kým v roku 2015 sa recyklovalo 15 % komunálneho odpadu, v roku 2023 to bolo už viac ako 50 %.
Časť odpadu stále končí v čiernych kontajneroch
Napriek rastu triedeného zberu zostáva problémom vysoký objem odpadu, ktorý končí v zmesovom komunálnom odpade. Práve ten je podľa KC OBALY pre samosprávy finančne najnáročnejší, pretože končí na skládkach alebo v zariadeniach na energetické zhodnotenie. Náklady sa následne premietajú do miestnych poplatkov za odpad.
„Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov,“ uviedla G. Stachová.
KC OBALY zároveň upozorňuje na rozdiel vo financovaní jednotlivých tokov odpadu. Triedený zber obalov a neobalových výrobkov financujú výrobcovia, zatiaľ čo zmesový komunálny odpad hradia mestá a obce zo svojich rozpočtov. Inak povedané, čím viac odpadu sa podarí vytriediť, tým menej odpadu zaťaží obecné rozpočty a tým menší je tlak na zvyšovanie poplatkov.
Triedenie rast poplatkov nezastaví, môže ho však spomaliť
Podľa organizácie rastú poplatky za zmesový komunálny odpad najmä pre vyššie náklady na skládkovanie, energie, dopravu a infláciu. Triedenie podľa nej síce samo osebe nezabráni rastu cien, no môže ho zmierniť.
„Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ uzatvára G. Stachová.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.