Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Bioplynky už nemajú vyrábať len energiu. Z bioodpadu sa čoraz viac stáva surovina, z ktorej možno vyrábať hnojivá, palivá či stabilizačné materiály pre ďalšie využitie. Rozhodujúce pritom nie je len samotné spracovanie, ale aj správne nastavenie technológie, automatizácie a celého procesu.

Biologicky rozložiteľné odpady dnes nevznikajú len v domácnostiach či samosprávach. Veľké objemy organických materiálov produkujú aj vinárstva, potravinári, poľnohospodári, papierenský priemysel či farmaceutické závody. Každý z týchto segmentov pritom pracuje s odlišným typom vstupov a vyžaduje rozdielne riešenia.

O tom, kam sa posúva zhodnocovanie bioodpadu, prečo už nestačí „primitívne prehadzovanie“ materiálu nakladačmi a aké netradičné aplikácie dnes firmy riešia, sa denník ODPADY-PORTAL rozprával na veľtrhu IFAT 2026 s konateľom spoločnosti JRK Slovensko Mariánom Kobolkom.

Na výstave prezentujete technológie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov (BRO). O aké aplikácie ide?

So spoločnosťou Compost Systems prezentujeme technológie na spracovanie BRO pre rôzne typy využitia. Časť z nich smeruje ku klasickému kompostovaniu a výrobe vysokokvalitných hnojív, ďalšie aplikácie sú určené napríklad na výrobu biopalív alebo stabilizáciu organickej zložky zo zmesového komunálneho odpadu.

Máme však aj špeciálne aplikácie pre priemysel či poľnohospodárstvo. Ide napríklad o spracovanie kalov z celulózok, farmaceutickej výroby alebo rôznych druhov priemyselných bioodpadov. Riešime aj sušenie organických materiálov na energetické využitie či úpravu organickej zložky odpadu na následné triedenie vysoko výhrevných frakcií pre teplárne, rovnako ako výrobu biouhlia.

Najväčšiu časť stále tvorí kompostovanie a spracovanie BRO z komunálnej alebo poľnohospodárskej sféry. Dnes sa však čoraz viac ukazuje, že bioodpad má široké uplatnenie. 

Čím sú tieto aplikácie špecifické?

Každá prevádzka produkuje iný typ odpadu. Papierenský priemysel pracuje s celulózou, farmaceutický priemysel má špecifické druhy kalov, poľnohospodári zase riešia digestáty či pozberové zvyšky, živočíšna výroba rôzne druhy podstielok a hnojov. Preto neexistuje jedno univerzálne riešenie.

Rozdielne sú aj požiadavky na výstup. Niekto chce vyrábať hnojivo, iný palivo, ďalší potrebuje stabilizovať materiál alebo odstrániť zápach. Technológia sa preto vždy navrhuje podľa konkrétneho typu vstupu, požadovaného výstupu a legislatívnych podmienok.

Veľký dôraz kladieme na automatizáciu. Kompostovanie alebo spracovanie bioodpadu je biologický proces, ktorý potrebuje stabilné podmienky. Ak sú procesy riadené automaticky – teda prevzdušňovanie, zavlažovanie či kontrola teploty – dokážeme zabezpečiť stabilnejšiu kvalitu výsledného produktu.

Práve kontinuita kvality býva pre prevádzkovateľov veľmi dôležitá. Veľakrát hovoria, že sa nechcú spoliehať len na manuálne zásahy obsluhy a chcú mať nepretržitý prehľad o tom, čo sa v prevádzke deje.

Aké problémy firmy pri spracovaní bioodpadu najčastejšie riešia?

Veľmi často ide o zápach a emisie. Prevádzky fungovali roky určitým spôsobom, ale dnes už pri rozširovaní kapacít alebo nových povoľovacích procesoch narážajú na prísnejšie požiadavky.

Pomocou automatického prevzdušňovania, správne navrhnutého procesu a biofiltrov vieme redukovať pachové emisie aj o viac ako 95 percent. Dôležité pritom nie je len samotné čistenie vzduchu, ale aj spôsob vedenia procesu kompostovania.

Ďalším problémom býva nedostatok priestoru. Prevádzkovateľ chce prijímať alebo bude disponovať s viac odpadom, ale nemá možnosť výrazne rozšíriť areál. Vtedy navrhujeme sofistikovanejšie technológie, ktoré umožnia zvýšiť kapacitu na menšej ploche.

Častou témou je aj automatizácia. Firmy majú problém s pracovnou silou alebo s tým, že kvalita výstupu kolíše podľa toho, kto práve proces obsluhuje.

Marián Kobolka | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Ako potom vyzerá modernizácia takejto prevádzky v praxi?

Niekedy stačí výmena technológie, inokedy treba kompletne zmeniť celý koncept prevádzky. Sú prípady, keď sa musí dokúpiť pozemok alebo postaviť nové objekty. Inde zas stačí správne nastaviť proces a doplniť riadiace technológie.

Veľké prevádzky dnes využívajú aj špeciálne stroje na prekopávanie a manipuláciu s materiálom. Tie dokážu výrazne zlepšiť logistiku a zároveň minimalizovať kontamináciu jednotlivých šarží.

Pri veľkých objemoch už nestačí jednoduché prehadzovanie materiálu nakladačom. Moderné zariadenia umožňujú presné riadenie procesu a efektívnejšiu organizáciu celej prevádzky.

Na Slovensku už takéto projekty fungujú?

Na Slovensku máme viacero realizácií pre samosprávy, výrobcov hnojív alebo zberové spoločnosti. Ide najmä o automatizované kompostárne a zariadenia na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov.

Časť projektov je však ešte vo fáze prípravy investičných zámerov. Týka sa to napríklad zhodnocovania špeciálnych kalov z priemyselnej výroby či rôznych aplikácií pre poľnohospodárstvo.

Zaujímavou oblasťou je napríklad kompostovanie digestátov alebo pozberových zvyškov. Medzi prvými sme na Slovensku spustili aj kompostovanie odpadov z výroby vína, matolinu. Ide o materiály, ktoré sa v minulosti nezhodnocovali dostatočne, no dnes sa z nich dá vyrábať hodnotné hnojivo.

Spomínali ste aj netradičné aplikácie. Na čom aktuálne pracujete?

Veľmi zaujímavou témou je napríklad spracovanie zvyškov z pestovania paradajok v skleníkoch. Pri pestovaní sa používajú materiály na vyväzovanie a uchytávanie rastlín, ktoré dnes často nie sú kompostovateľné. Výsledkom sú veľké objemy odpadu končiaceho na skládkach.

Riešime preto aplikáciu, kde by sa použili kompostovateľné materiály a celý odpadový tok by bolo možné následne zhodnotiť.

Ďalšou zaujímavou aplikáciou je biologické sušenie odpadu zo zmesového komunálneho odpadu a využitie jeho vysokovýhrevnej zložky v teplárenstve.

Takýchto špecifických projektov pribúda. Firmy dnes čoraz viac hľadajú spôsob, ako z odpadu vytvoriť produkt s ďalším využitím.

Čo býva hlavnou motiváciou firiem investovať do nových technológií?

Najčastejšie ide o ekonomiku a kvalitu výstupu. Firmy si spočítajú, že namiesto platenia za odovzdávanie odpadu môže byť výhodnejšie spracovať ho vo vlastnej réžii a vytvoriť z neho produkt, ktorý vedia ďalej predať alebo využiť.

Dôležitým faktorom sú aj pachové emisie a povoľovacie procesy. Staré technológie už často nevyhovujú súčasným environmentálnym požiadavkám.

Objavujú sa však aj nové biznis modely. Niektorí investori vidia, že v regióne chýba kapacita na zhodnocovanie bioodpadov, a chcú ju vybudovať ako novú službu.

Existuje hranica, odkedy sa oplatí budovať väčšie zariadenie na spracovanie bioodpadu?

To sa nedá zjednodušiť na jedno číslo. Veľmi závisí od typu technológie a požadovaného spôsobu spracovania.

Jednoduchá kompostáreň môže fungovať relatívne jednoducho – stačí základná technika, prekopávač, drvič,sito, zavlažovanie a vhodne zabezpečená plocha. Ak však prevádzka potrebuje uzatvorené haly, čistenie vzduchu či sofistikované riadenie procesu, dostávame sa už do úplne iných investičných a kapacitných úrovní.

Platí však, že s rastúcimi požiadavkami na kvalitu, emisie a efektivitu rastie aj potreba technologicky vyspelejších riešení.

Spoločnosť JRK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.