Na diskusnom fóre EE CLUB „Odpad ako zdroj energie“, ktorý
sa uskutočnil 4. februára v Bratislave, sa venovala Zuzana Kocunová
z Odboru ochrany ovzdušia MŽP SR téme novely vyhlášky č.
228/2014 Z. z..
Hlavný účel paliva je, aby svoj energetický obsah odovzdali
nejakej technológií na výrobu elektriny alebo tepla. „V európskej
právnej úprave v smernici o priemyselných emisiách
existuje definícia paliva, ktorá je veľmi všeobecná. Zdôrazňuje,
že to môže byť pevný, kvapalný alebo plynný materiál, ktorý
môže odovzdávať svoju energetickú hodnotu,“ povedala
Kocunová. Z pohľadu ochrany ovzdušia však spaľovanie rozdeľujeme
na spaľovanie palív, ktoré sú a nie sú odpady, pretože
majú odlišný vplyv na tvorbu emisií. Zohľadňuje sa tam najmä
to, že pri odpadoch sa tam môžu dostať látky, ktoré sú
rizikové pre ovzdušie a ktoré chceme eliminovať.
V niektorých prípadoch sa posudzuje, či emisie v
technologickom procese vznikli len z odpadov, alebo aj z
technológie. V tých prípadoch sa robí vážený priemer.
V smernici je vymenovaných päť odpadov, ktoré nemusia
spĺňať požiadavky pre spaľovanie odpadov, tie sú prenesené do
vyhlášky 410/2012
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o ovzduší. Je to najmä odpad z poľnohospodárstva alebo
lesného hospodárstva, rastlinný odpad z potravinárskeho
priemyslu, vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a
výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a
teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie, korkový odpad
a drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku
ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol
obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy,
najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác.
„Len tento odpad sa môže spaľovať za požiadaviek pre
biomasu, ostatný odpad z biomasy sa musí spaľovať za požiadaviek
pre spaľovanie odpadov,“ vysvetlila Kocunová.
Zuzana Kocunová tiež poukázala na to, že vývoj európskej
legislatívy smeroval k ďalšiemu sprísneniu legislatívy smerom k
energetickému zhodnocovaniu odpadov. Preto sa do smernice o odpade
dostalo ustanovenie, ktoré hovori o stave konca odpadu. V nej
sú uvedené štyri kritériá, ktoré keď sa splnia, môže byť
z produktu odstránená „nálepka“, že je odpadom. Toto sa
dá využiť aj v prípade, keď sa z odpadov vyrábajú paliva,
ktoré potom, keď spĺňajú kritetia, nemuseli by sa spaľovať v
podmienkach spaľovania odpadov. Tieto kritériá sa dostali práve
aj do vyhlášky 367/2015
Z. z., ktorou sa novelizuje vyhláška 228/2014
Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a
vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.
Kocunová upozornila aj na to, že výrobok, ktorý prestane byť
odpadom, stráca označenie odpadu a tým pádom podlieha ako každý
výrobok aj pod chemickú legislatívu REACH. V mnohých prípadoch,
keď sa pyrolýzou spracuje materiál, vzniká nový výrobok a treba
ho zaregistrovať pod REACH.
Podrobne sa venovala aj ďalším častiam vyhlášky.
Pozrite si prvú časť prednášky
Pozrite si druhú časť prednášky
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.